SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zamyslený…


Zamyslený sedím tuvon,
ako chytro zmizlo leto,
mrie mi srdce v bôli tuhom,
však už zvykom u mňa je to.

Hľadím na hmlu, čo sa hniezdi
nad Dunajom sivým, a zas
skúmam nebom krásne hviezdy,
jak je krásny, vábny ich jas!

Tak vše zjasá myšlienka sa
v čiernych chmárach mojej mysli.
O vás myslím si ja zasa,
časy slávy, čo ste zmizli.

Vidím: jedna hviezda hasne,
či to hviezda môjho žitia?
a či milú mi to na sne
anjeli včuľ k nebu schytia?

Abo či to ľudu môjmu
zhasla hviezda a s ňou i on?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ku pomoci, Bože, stoj mu
v svojom hneve spravodlivom.

1886