SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na slová M. H.


Typ spravils’ z matky mojej, bratku,
typ matky žijúceho Slováka,
útechu ktorá nezná sladkú,
len zmdlieva v mukách, slzí, bedáka,
bo bár i vďačne dáva dieťa,
nad jeho bôľmi
jej predsa v oku slzy svietia.

Ja spievam, potešenie hľadám,
jedinké potešenie v kráse víd,
ichž rozmer reči vtelieva nám,
by mohli snáď aj iných potešiť.
Čo spravím? — Budúcnosť to skrýva,
lež Boh mi svedkom,
že duša veľké sny mi sníva!

zo VII. 1890