ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď sa moje srdce otvorilo
ako kalich ľalie,
vtedy ono snilo pošetilo,
že sa blaha dožije,
že ho skropia žhavé pery rosy,
čo sa skvejú dúhou v úslní,
no je ako v tŕní nahý-bosý
a vie, že sa túžba nesplní.

Neupriamil sa nik na jeho beľ,
nik na jeho vône slasť,
ani len roj včiel naň nedoletel
mannu medu z neho spásť.
Nylo ako v háji uťatý peň,
čo za prácu ani nestojí,
preto nikto nikdy nepríde preň,
a tak stýra, zhnije v pokoji.

Ach, a predsa koľko ohňa, svetla,
koľko vône bolo v ňom!
Keby sa s ním iskra bola stretla,
bol by horel plameňom.
Veď je srdcu blahom horieť láskou,
na popol stlieť z čistej obete.
Šťastní, čo sa touto žiarou rajskou
od hniloby chrániť môžete.

12. XII. 1912