SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa moje…


Keď sa moje srdce otvorilo
ako kalich ľalie,
vtedy ono snilo pošetilo,
že sa blaha dožije,
že ho skropia žhavé pery rosy,
čo sa skvejú dúhou v úslní,
no je ako v tŕní nahý-bosý
a vie, že sa túžba nesplní.

Neupriamil sa nik na jeho beľ,
nik na jeho vône slasť,
ani len roj včiel naň nedoletel
mannu medu z neho spásť.
Nylo ako v háji uťatý peň,
čo za prácu ani nestojí,
preto nikto nikdy nepríde preň,
a tak stýra, zhnije v pokoji.

Ach, a predsa koľko ohňa, svetla,
koľko vône bolo v ňom!
Keby sa s ním iskra bola stretla,
bol by horel plameňom.
Veď je srdcu blahom horieť láskou,
na popol stlieť z čistej obete.
Šťastní, čo sa touto žiarou rajskou
od hniloby chrániť môžete.

12. XII. 1912