SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je pravda…


Je pravda, veľkosť pevca nezávisí
od toho, o čom spieva z priaznej chvíle,
lež ak on spieva umne, ušľachtile,
i drobnou piesňou pomník vystaví si.

Lež ťažko spievať, kde je život lysý,
kde nieto krásy, nieto ľudstva v sile,
i slávik láka, chaňká družku mile,
keď v jari kvetnej spieva po húšti si.

Kto bude spievať moju pieseň tichú?
Ak vymrie národ v nerovnakom boji,
čo rozumel by slovenskému dychu?

Nuž, nechajte ma, drahí bratia moji,
keď srdce kvíli, o podrost sa bojí,
keď odmietava skromne hrdú pýchu.

8. VI. 1901