SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za vtákom


Ja som mal mnoho známych už,
lež nemal som vám priateľa,
mňa oklamali, ženská, muž
a svet ma trápil priveľa,
len tys’ ma nikdy nesklamal,
ó, zlatý vtáčik môj,
či osud na mňa zvŕška mal,
či tiekol z čela znoj.

A včuľ som stratil teba tiež,
keď najviac strádam priateľa,
ach, už ma tešiť nebudeš,
bár duša vo mne zamrela.
Dosť nie je, že ma osud dopichal
jak decko osí roj,
i tys’ ma teraz zanechal,
ó, zlatý vtáčik môj.

4. X. 1900