ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Cestopisné črty. Rukopisy

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Cestopisné črty. Rukopisy

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Michal Belička, Zuzana Babjaková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Martin Divinec, Katarína Sedliaková, Karol Šefranko, Simona Veselková, Ivan Jarolín. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

119

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Cestopisné črty. Rukopisy
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Viera Studeničová
Michal Belička
Zuzana Babjaková
Simona Reseková
Andrea Kvasnicová
Martin Divinec
Katarína Sedliaková
Karol Šefranko
Simona Veselková
Ivan Jarolín

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Dielo VIII. Cestopisné črty
Vyšlo v: SVKL
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1961
Počet strán: 452

Editori pôvodného vydania:

Oskár Čepan [napísal doslov]
Marianna Prídavková-Mináriková [pripravila edične a napísala poznámky a vysvetlivky]
Daniel Šulc [zodpovedný redaktor]

POZNÁMKY:

Bibliografické poznámky a vysvetlivky

Za mnohé cenné informácie k poznámkam v zväzkoch s juhoslovanskou tematikou (VII., VIII. a IX.) a za fotografický materiál ďakujeme dr. Brankovi Nižetićovi, lekárovi v Splite.

Do tohto zväzku sú zaradené Kukučínove cestopisy po juhoslovanských krajoch. Pripájame k nim zlomky cestopisného a zemepisného charakteru, ktoré ostali len v rukopise.

Kukučín začal písať cestopisy po svedomitej príprave. Už v Prahe, v spolku Detvan mal príležitosť poznať literatúru o týchto krajoch, napr. Holečekove diela. (O Holečekovi osobne si utvoril dosť zlú mienku; pozri list Jurajovi Janoškovi z 18. januára 1886, uverejnený v sborníku Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava SVKL 1957, 849.) Po príchode na ostrov Brač sa Kukučín zoznamoval predovšetkým s najbližším okolím. Z písomných dokladov svedčia o tom napr. Kukučínove listy písané na Slovensko (napr. Jurajovi Slávikovi z 29. novembra 1894, Pavlovi Országhovi-Hviezdoslavovi z 29. decembra 1894; uverejnené sú v VII. zväzku Kukučínovho Diela, Bračské motívy, Bratislava SVKL 1960, 189 — 194; atď.}. Svedkom toho sú však predovšetkým umelecky stvárnené dojmy zo života na ostrove Brač, ako ich Kukučín podal v poviedkach i rukopisoch s bračskou tematikou (sú uverejnené v citovanom zväzku). (Literárny archív Národného múzea v Prahe.) Ústavu českej literatúry ČSAV.

Nový kraj sa Kukučínovi zapáčil, rád po ňom cestoval, hoci mu to čas dovoľoval iba zriedka. Napr. v liste z 23. mája 1894 píše Jánovi Cimrákovi: „… Na susednom ostrove Hvaru máš celé lesy pomarančov a citrónov. Príroda je krásna, veľkolepá a menovite more, na ktoré som neobyčajno privykol. Ale málo cestujem po ňom. Teraz v lete si vezmem urlaub na 14 dní a pôjdem na Čiernu Horu, do Mostaru, Bosny a tak cez Zahreb a Fiume domov. Neviem, či sa mi plán nepokazí…“

Prvým rukopisným zlomkom „zemepisného“ charakteru je pravdepodobne opis ostrova Brač. Keď si totiž Kukučín po príchode na Brač pýtal od slovenského ľudovýchovného a poľnohospodárskeho pracovníka v Kraskove, Ivana Ľuba, určité informácie o obrábaní suchej, skalnatej pôdy, aká bola v Selciach, Ľub v liste z 8. októbra 1895 (Literárny archív Národného múzea v Prahe, Menšíkova pozostalosť) odpovedal na otázky a zároveň požiadal Kukučína, aby opísal obyvateľstvo Dalmácie, Bosny, Hercegoviny a Čiernej Hory:

„… Skutočne, zo všetkých známych príhodných rostlín krmných, pre suchopárne vápnaté zeme, najpríhodnejšia rostlina je vičenec (ešpasseta), ktorá v takých zemiach trvá aj cez 15 — 20 rokov; na Kraskove je málo vápnatá zem, preto mne nechce sa dariť vičenec.

Najlepšie darí sa tu bôľhoj. Bôľhojové semeno Vám posielam na pokusy; spôsob rostovania bôľhoja opísaný je aj v 3. č. „Obzora“ r. 1895.

Vďačiac sa Vám touto posielkou, prosím Vás, zavďačte sa nám v „Obzore“ aspoň krátkym opisom dalmáckych ostrovov, s udaním jako sa živí jeho obyvateľstvo, z ktorého koľko % pripadúva na Italcov a iných cudzincov? Keďby bolo možné stručne opísať obyvateľstvo v Dalmácii, v Bosne, v Hercegovine a na Čiernej Hore, s udaním, z čoho sa živia, tým lepšie pre „Obzor“…“

Odpoveďou na Ľubovu prosbu je azda zlomok rukopisu s názvom Ostrov Brač. Túto prácu Kukučín nedokončil a neuverejnil pravdepodobne pre veľké zaneprázdnenie, ktoré súviselo s vykonávaním jeho lekárskej praxe. Neskôr sa asi k rukopisu nevrátil.

Ostatné rukopisy, ktoré publikujeme na konci zväzku, autor zamýšľal azda zaradiť k Cestopisným črtám. Takto ostali iba viac-menej samostatnými torzami.