E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Rohy

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Andrea Kvasnicová, Lucia Kancírová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 134 čitateľov



  • 1
  • 2
  • Zmenšiť
 

2

„Máte co predat! Kožky škutiné-é! Kosti, handry, staré pampy[12] — hé-é!“ A zatým zutrulikal starý Mojžiš na píšťalke. Bolo to práve v piatok ráno.

„Kúpite kosti?“ volala za Mojžišom Dora.

„Kúpim — na mu dušu: i túto sukňu vašu kúpim. Ve fabrice naťahajú z nej papieru, takého bieleho, čo cisári na ňom si budú listy písať.“ A Mojžiš sa jej usmieva.

„Ach, iďte a necigánte — veď je, ľaľa, farbená, akože vám bude z nej biely papier!“ dohovára mu Dora.

„Bohuprisám — tam je taká mašina: tá všecko premelie, a vyjde z nej čistô. I dievky sa v nej premieľajú — do nej staré a z nej také, eh,“ a Mojžiš zatloskal jazykom. „Alebo takúto sukňu by dali extra a robili by z nej samé stovky. Tak, tak…“

„Keby ste radšej neplietli! Čože by to bola za cundra, keby sukňu predala. Sukňu predať a vlasy predať, to iba dáka naničhodnica spraví…“

„I vlasy kúpim, i škutinu.“

„Ja vám predám kosti. Čo dáte za funt?“

„Pol nového!“

„Nehanbíte sa — pol nového! Tam ich je na pôjde hŕba, veľmi veľa. Dáte po dva nové…“

Mojžiš sa rozosmial. „Po dva nové — po dva nové! Čože sa vám robí! Ja všade kupujem po pol novom. Všade!“

„Ale týchto je vyše desať funtov. Desať dedín schodíte a toľko ich neskúpite! Ak chcete po dva nové.“

„Ja som kúpil u pána slúžneho po pol novom — dva centy ich bolo. Ešte som priložil panej služnuli dva rífy galúnov. Pozrite,“ roztvoril truhličku, kde boli všakové veci, tkanice, prstene, galúny, drumble, „pozrite, odmeriam vám týchto galúnov tri rífy, tej som iba dva rífy — a vám tri rífy! A ešte po pol novom…“

„To ja nemôžem. Toto sú kosti staré, dobre vysušené. Vy ich nakropíte, nadskočí vám dvoje toľko na váhe.“

„Nakropíte — nakropíte!“ napaprčil sa Mojžiš. „Ktože vám povedal, kosti kropiť!“

„Vari neviem, že sa ovos kropí, lebo jačmeň, keď ho šikujú do trhu.“

„To vám je ovos, to je ovos?“ vykrikoval Mojžiš, kopol nohou do vreca, že sa vyvrátilo a kosti vysypali z neho. „Povedzte — kosti sú ovos, lebo jačmeň? Ovos zasejete, napríklad, a vzíde vám, ale kosť nemôžete zasiať, lebo vám nevzíde. To iba v Pucove siali soľ[13] a zišla žihľava. Ale ja som nevedel, že ste vy stvora taká sprostá…“

Dora už nepočúvala, ako jej Mojžiš nadáva. Pozerala na kosti, čo sa vysypali z vreca, medzi nimi videla dve hlavy s rohmi pekne zakrútenými. Dora si myslí: ,Keď toľko hundre, že som mu tie dva rožky odlomila — vezmem tieto a zavesím mu ich tam. Tieto sú aspoň poriadne zakrútené.‘ I dala sa hneď do jednačky s Mojžišom. I zjednali sa naveľa — naveľa. Ona mu pustila kosti po jednom novom a dva rífy galúnu a ešte tieto hlavy s rohmi.

Pán Jonáš sa nesmierne začudoval, keď Dora vstúpila s nimi do izby.

„Čože chceš?“

„Nuž keď sa tamtie odlomili, tak, reku, čo by sme tieto zavesili.“

„Čo — čo!“ zreval na ňu pán Jonáš. „Ty — ty — budeš sa mi posmievať!“ A hrozí jej pipasárom, lenže vstať sa mu nechce. „Nevieš, že sú to parožky zo srnca, čo som ja sám zastrelil, a toto sú sprosté rohy z barana, čo židák zarezal. Nevieš, čo je to za rozdiel?“

„Nuž ja že rohy — ako rohy,“ očíšťala sa Dora.

A tu pánu Jonášovi zišli na um barany, o ktoré na salaši prišiel. Pozerá, pozerá — akoby bol tie rohy videl. Nie, takých rohov nemal nikdy žiaden baran, iba jeho.

„A kdes’ ich vypriadla, tie rohy?“ pýta sa Dory.

„Mojžiš je tuná, ten ich doniesol vo vreci…“

„Zavolaj mi ho!“

Na veľký div Dory Mojžiš vošiel k pánovi. Bol veľmi natešený, že pán Jonáš mu ide čosi zvláštneho predať. Ale nedal znať na sebe tú radosť. Veľmi pokorne zastal pri dverách.

„Skade ideš, Mojžiš?“ pýta sa ho pán.

„Z dediny, po kšefte. Ale planý kšeft. Ľudia nemajú ani kosti, ani škutiny. Mäso zjedia i s kosťami, a najviac mäso ani nejedia. A v zime nezakáľajú, iba čo ženy sa dajú podstrihať, ale to tiež aby nik nevedel. Ani handry nepredávajú, teraz i handry si nechajú; Pán Boh vie, čo robia s nimi. Bieda je v dedine veľká. Dievka si nekúpi galúnu a drumble už tiež nechcú. Prichodí mi skapať na svete, alebo chytiť sa iného remesla.“

„Od koho si kúpil tie rohy?“

„Od — od…“ Tu sa Mojžiš zasekol.

„Od koho?“ skríkol naňho pán Jonáš.

„Ja som nevedel, že sú to pána veľkomožného. Ja som šiel popri salaši, tak som kúpil kosti od Maca, toho, čo na jednu nohu kríva. Ja chodím i po salašoch, tam predávajú všakové kosti. Najviac z oviec, čo vyničejú. Tak som sa i na salaši ohlásil. Dali mi žinčice do črpáka, ale mi od nej krútilo, ako keď mlynček melie. Ale Macovi som dal tri paklíky dohánu i dve ihly, také na dratvy.“

„Choď von — budeš tu do večera čakať,“ rozkázal mu pán.

Pred večerom zišiel bača Ďuro Hustý i s valachom Macom. Oba sa zľakli, keď zazreli na stole rohy z baranov pána Jonáša. I bez všetkého sa priznali.

„To sú tí vlci!“ kričí na nich pán. „Tak vy baraninku, baraninku — záškodníci! Dám vás na mušky a do temnice — zbojníci!“

„Prosím ponížene, my sme nie vina,“ bráni sa bača.

„A kto, vari ja!“

„Tie barany, prosím ponížene. Barany sú na vine.“

„A ako?“ diví sa pán Jonáš trochu utíšený.

„Nebol by nik zvedel, kde sa podeli, keby nie rohy. Tie sú vina.“

„Veru pravda,“ rozosmial sa pán. „Keby neboli mali rohov. Druhý raz budem mať barany bez rohov.“ A s tým ich pustil na salaš.


[12] pampa — staré handry, haraburdy

[13] To iba v Pucove siali soľ… — Pucov je obec v dolnokubínskom okrese. Jej obyvateľom sa v okolitých obciach vysmievajú pre nerozumné konanie. Pripisujú im podobné vlastnosti ako Kocúrkovčanom.

« predcházajúca kapitola    |    



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.