Glosy

^[80]Myslím, o stratégii a taktike vie každá žena toľko ako ja: že stratégia je plán, podľa ktorého sa vojská pripravujú na bitku, a taktika je to, ako sa bijú.

Teraz má nielen Mackensen a Kövess svoju taktiku, ale i ja.

A nielen ja, ale každá domáca pani, ktorú osud odsúdil na to, aby sa vo veľkom meste pri malom dôchodku tešila životu.

Náš život sa tu začína o polnoci, a človek by potreboval aspoň šesť slúžok.

Ubezpečujem vás, každá by mala dosť roboty, a darmo by nejedla ani jedna každodennú kukuricu — inšie by i tak nemohla dostať.

Hlavná podmienka pri prijímaní by bola: silné lakte a ešte silnejšie jazyky, okrem toho sľub, že len bosé budú chodiť — lebo na topánky by im i tak nestačilo.

O polnoci by som zobudila Hanku: — Hanka, nože vstávaj, lebo mäsiar mi sľúbil, že o štvrtej ráno mu príde šesť kíl masti, a na to má už predznačených tisícpäťsto ľudí. Ak pôjdeš hneď, hádam ešte dostaneš z nej. — Hanka vstane a postaví sa pred sklep. Čaká na masť — a — i zázraky sa stávajú — hádam i dostane z nej štvrť kila.

O druhej hodine má vstať Katka a v mestskej tržnici čakať na mlieko; ešte obratnejší ľudia stoja tam od večera — ale ona chodí ta len o druhej ráno. Má protekciu, dostane pol litra mlieka.

O štvrtej ráno by som vystrojila Zuzku.

Tá má ťažkú úlohu, bojuje o zemiaky a paradajky. Vráti sa o jedenástej predpoludním ako nejaký triumfátor: ó, podarilo sa jej uchytiť tri kilá zemiakov (!) a debničku rajčín. Je pravda, že má i škodu: aby jej debničku nikto neuchytil, sadla si na ňu, a — stala sa katastrofa — belasá tlačenička sa paradajkami zafarbila. Ale rajčiny sú tu!

O šiestej ráno odíde Žofka; vezme so sebou i kus chleba a štrikovanie; tá ide po múku a vráti sa len podvečer, lebo obchod otvárajú o štvrtej popoludní.

Vystrojím ju peniazmi a dobrými radami; lakte si natrie franzbranntweinom^[81] a ide bojovať.

Betka ide z domu len o ôsmej, ide objednať uhlie, aby sme cez Vianoce nemrzli, hádam si spraví známosť s uhliarom, čo uhlie nosí, a dostanem ho ešte pred sviatkami…

A Terezka šla po petrolej. Tú dnes už vôbec neuvidíme; vráti sa len okolo polnoci, ale ak je šikovná, podarí sa jej doniesť domov fľašu nezabitú…

Nuž, či by nemali roboty dosť?! A domáca pani stojí s ďalekohľadom na rínku a vyzerá vajcia. Kedy-tedy sa jej zdá, akoby ich bola zazrela. Rozbehne sa za nimi, ale kým ta dôjde, už ich niet. Ako keby ich bola zem prehltla; ale bola to len pani Kohnka.

Toto je nateraz ženská stratégia a ženská taktika. Poviete, že žartujem — ale je v tom veľa, veľa trpkej pravdy… Príslovie vraví, že ozajstný pán sa nikdy nečuduje, nikdy nezúfa a nikdy sa neponáhľa.

No… poznám nateraz mnohých pánov, čo sa i čudovali i zúfali, i ponáhľali… To príslovie potrebuje tiež reparatúru — ako teraz všeličo.

Pánom je teraz vcelku zle; ani fajčenia niet, ani piva, zato deravých štrimfieľ je dosť: pamuk na štopkanie patrí už medzi legendy, tak ako i rostbrátl. Niet ani jedno ani druhé.

Keď Kanta^[82] boleli zuby — stáva sa to i takým učencom — zahrúžil sa do duševnej práce a to odporúčal i iným. (Nie bôľ zubov, ale duševnú prácu.) A Pascal,^[83] taký geniálny učenec, tiež vraví to isté.

Ja odporúčam pánom, lebo aj ich to bolí, aby miesto cigarety študovali grécke slovesá… hádam im to pomôže…

A domácim paniam musím povedať, že nám je ešte veľmi, veľmi dobre, keď sa napríklad podívame len na Nemecko. Tam každý týždeň dostane jedna osoba jedno vajce — a i na to čaká dvetisíc ľudí. Keď niekto potrebuje vreckový ručník, príde najprv úradná osoba prezrieť, či má tri vreckové ručníky v skrini, a ak má, tak nedostane dovolenie a nesmie si kúpiť štvrtý… A tak to ide so všetkým. Deti už hádam rok nepočujú o mlieku a masle — no a my to ešte všetko máme. Tam je dobre organizované hladovanie — u nás síce organizácie niet, ale ešte predsa čo-to máme.

Keď nedávno grófka X dala svojim na žalúdok chorým psom uvariť mäsovú polievku, prišla pred súd a prísne ju pokutovali. Tak buďme spokojné; ešte to môže byť i horšie…

Ako v Byronovom Manfredovi^[84] vraví rytier: „Ó, veď umrieť je ľahká vec“ — najmä keď to chytro ide: ale len nie pomaly!