ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[12]V terajších časoch nám je výraz nepoctivé remeslo celkom cudzí. Sú síce i teraz niektoré zamestnania, stavy, ktoré nestoja vo vysokej úcte, ale predsa nimi tak neopovrhujeme ako za dávnych čias.

V niektorých remeslách a zamestnaniach videli ľudia takú škvrnu, ktorú by teraz na nich nikto nevidel. A škvrna bola nielen na remesle samom, ale neúcta prešla i na remeselníka, pomocníkov, ba i na ženu a jeho deti.

Neslobodno spájať tento druh nepoctivosti s najvyšším stupňom občianskej nečestnosti, ktorá bola dôsledkom veľkého previnenia a ťahala za sebou úplnú bezprávnosť občana.

Vždy robili rozdiel medzi zločincom a človekom robiacim nejaké nepoctivé remeslo, to vidíme i z toho, že v starodávnom nemeckom Sachsenspiegli obzvlášť sa pripomína napríklad: že „keď je dakto i len muzikant, preto ešte nemusí byť i kamarát zlodejov“.

Muzikanti a šermujúci mali rovnaké práva ako iní poriadni ľudia; len čo sa urážok týka, mali menšie právo. Celé zadosťučinenie, čo mal nesprávne urazený muzikant, záležalo v tom, že smel ubiť tôňu toho, čo ho urazil. Ľudia, ktorí mali nepoctivé remeslo, boli z kňazského stavu vytvorení, nemohli prijať mestský úrad, lebo nemohli rátať s tým, že by ich podriadení poslúchali.

Toto účinkovalo aj na iné kruhy. Družstvá, menovite cechy, nechceli ich prijať medzi seba. Neskoršie to šlo ešte ďalej. Počet nepoctivých remesiel čoraz väčšmi rástol.

Právne knihy vraveli len o muzikantoch ako nepoctivom remesle. V XV. storočí a neskoršie za nepoctivé považovali aj stavy: plátenkári, mestskí sluhovia, holiči, lazebníci, zametači ulíc a ich pomocníci. Títo mali ťažkosti i pri voľbe svojich manželiek. Pri úmrtiach v takejto rodine bolo ťažko nájsť ľudí, ktorí za drahé peniaze vyniesli mŕtvolu na cintorín. Už od najstarších čias boli okolo zdochnutých zvierat isté roboty, ktoré sa považovali za zneúcťujúce. A síce nielen samo šinterstvo, ale i kušnierstvo a garbianstvo. A tým trpel každý, kto sa stýkal s tými ľuďmi. Aj v kostole mali svoje miesto, a pri prijímaní Večere Pána boli od ostatných oddelení. Keď niekto z týchto ľudí chcel vstúpiť do krčmy, musel zostať vo dverách stáť, dať sa spoznať a trpezlivo čakať, či niekto z hostí nebude proti tomu. Ak mu nedovolili vkročiť, musel sa bez slova vzdialiť.

Práve preto v niektorých mestách boli určené miestnosti, kam mali voľný prístup. Tak napríklad v Hamburgu sa jedna izba mestského hostinca volala katova izba. Čo sa samého kata týka, bol — prirodzená vec — už i preto nepoctivý, lebo bol i šintrom. Už v najstarších časoch sa uznávala činnosť kata za nepoctivú, vlastne nečestnú. Neskôr nachádzame príklady, že ľudia, ktorí v starých písmach boli ako kati označení, si neskôr pre seba alebo svoje deti vydobyli počestnosť. Katovské remeslo bývalo obyčajne v tej istej rodine za viac sto rokov — tiež dôkaz, ako boli vzdialení a oddelení od iných kruhov. V Hamburgu mal kat ešte len i na cintoríne oddelené miesto pri múre. Aj pastieri boli nepoctiví: staré nemecké príslovie vraví: Schafer und Schinder sind Geschwisterkinder.^[13]

Iste to pochádza z toho, že šintri a pastieri sami sťahujú z kože svoje zdochnuté zvery. K tomu ešte ich samotársky spôsob žitia a povesť o nich, že vedia čariť. Aj mlynári patrili k nepoctivým remeselníkom. Pravdepodobne preto, lebo pri mletí zbožia si privlastnili obyčajne viac, ako im patrilo. Práve preto smeli v niektorých mestách držať len istý počet ošípaných. V starých časoch síce veľmi obdivovali umenie, ale ak umelci ním zarábali, opovrhovali nimi tak ako muzikantmi a šermiarmi. Len vojenskí trubači boli výnimkou. I lazebníci mali zlý chýr. Pravdepodobne preto, lebo v ich kúpeľoch bolo veľa nemravností.

V Kolíne zas neprijali do cechu zlatníkov holičovho syna.

Nápadná je neúcta voči osobám, ktoré mali verejný úrad, ako hlásnici, súdni a policajní sluhovia. Hádam preto, lebo ich úrad donášal so sebou, že museli obcovať so zlodejmi a všelijakou zberbou. Vrchnosti, prirodzená vec, neuznávali však nepoctivosť svojich sluhov. Kto v tridsaťročnej vojne vstúpil do armády, razom sa stal čestný. Keď niekto ako vojak dostal poriadny obšit,^[14] tak všetky jeho predošlé rodinné pomery boli tým napravené.

Na konci XVIII. storočia stalo sa raz v Hamburgu, že vojak nevdojak pomohol neznámemu chlapovi pri naložení konskej zdochliny na voz — bez toho, žeby bol vedel, že šintrovi pomáhal. Ľudia sa zbehli, a — vojakova kompánia nechcela ho ďalej medzi sebou vidieť.

Vojakov predstavený sa to dozvedel, ľutoval vojaka, a prišlo mu na um nasledujúce: držali nad ním súd, uznali, že sa stal nepoctivý. Pretože sa však toto stalo pre jeho dobrodušnosť, spravili ho zasa poctivým, a síce tak, že nad ním niekoľkokrat mávali zastavou. Podobne sa stalo i so sedliakom, ktorý vypil fľašu vína s katom bez toho, žeby bol vedel, s kým pije.