E-mail (povinné):

Elena Ivanková:
Glosy

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Pavol Tóth, Mária Kunecová, Silvia Harcsová, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Katarína Náglová, Christián Terkanič, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová, Katarína Sedliaková, Peter Plavec, Karol Šefranko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 73 čitateľov

Vae victis!

[28]Roku 390 pred n. l. zvíťazil nad Rimanmi Brennus,[29] vodca Gallov,[30] a vyrubil im tisíc funtov zlata vojenskej náhrady. Keď vážili zlato, Rimania vytýkali Gallom, že majú falošnú váhu, na čo Brennus hodil svoj ťažký meč na vážky, aby boli ešte ťažšie a takto zvolal: „Vae victis!“ — beda premoženým!

Toto heslo — tak sa zdá — vždy hlásali tí, čo zvíťazili, a medzi nimi bol i v tomto ohľade najväčší Napoleon I.

Nielen krajiny a kráľovstvá bral a rozdával, ako sa jemu páčilo, ale i neoceniteľné obrazy, sochy, skulptúry, bronzy pobral národom, ktoré ujarmil. Prusko, Rakúsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Holandsko pocítili jeho železnú ruku nielen na bojisku, ale i po svojich zbierkach a múzeách.

Človek nevie, či ho má obdivovať, a či hrešiť. „Paríž musí byť strediskom umenia!“ rozkázal imperátor — a tak sa i stalo. Jeho dielo Musée Napoléon bolo najveľkolepejšou zbierkou umeleckých diel všetkých krajov sveta a všetkých časov…

Čo ozaj cítil pápež Pius VII,[31] keď po korunovaní Napoleona v kostole Notre Dame[32] videl v Musée Napoléone, čo predtým patrilo jemu: belvederského Apola a Laokontovu sochu?[33] Keď ktosi spravil na to poznámku, pápež pokojne odvetil: „Kto zvíťazí, má vždy pravdu. To je už raz tak!“

Ale o desať rokov neskoršie pápež s ohromnou vytrvalosťou predsa len vybojoval, aby sa vrátili umelecké predmety, ktoré patrili pápežstvu.

Prirodzená vec, že všetky tieto veci, ku ktorým vždy pribúdalo, boli najprv vo veľkom neporiadku. Roku 1797 to nebolo múzeum, ale umelecký magazín. Medzi Louvrom[34] a Tuileriami[35] celé bočné krídlo bolo preplnené obrazmi. Ale len polovica miestností bola zriadená; obrazy síce povešané, ale pod nimi podivný neporiadok vecí z mramoru, porcelánu a bronzu.

Roku 1803 Napoleon vymenoval Denona za generálneho direktora do múzea, a vtedy sa začalo triedenie nesmiernych bohatstiev.

Francúzi chceli presvedčiť svet, že Raffael[36] a Corregio,[37] van Dyck[38] a Rubens nemohli byť na lepšom mieste ako u nich… Zariadili i veľkú sieň na reštauráciu obrazov, a vtedy sa po prvý raz otvorili vráta múzea pre obecenstvo.

Čo Francúzi s brutálnou silou iným národom odobrali, to tu ukazovali bývalým majiteľom s najväčšou zdvorilosťou — das Leben liebt das Possenspiel…[39]

Roku 1815 tu trávil W. Humboldt[40] najkrajšie hodiny svojho života, a bol taký očarený toľkou krásou, vkusom a umením, že sa len ťažko odhodlal, spolu so sochárom Canovom,[41] žiadať naspäť najväčšie pápežove poklady.

Bolo tam na jednom mieste dvadsaťpäť obrazov Raffaela, dvadsaťtri obrazov Tiziana[42] a osem umeleckých diel Corregia. Caracci[43] mal štyridsať obrazov, Domenichino[44] šestnásť a Guido Reni[45] dvadsaťtri. Ani predtým, ani potom nijaká obrazáreň sveta nemala naraz päťdesiatdva diel Rubensových, tridsaťtri obrazov od van Dycka a tridsaťjeden obrazov Rembrandtových…[46] A Gioconda, svetochýrna, slávna Gioconda visela v Napoleonových privátnych miestnostiach!…

Toľko obrazov sa tu nahromadilo, že ich už ani umiestniť nemohli, a vo Francúzsku sa v rokoch 1803 - 1805 založilo dvadsaťdva múzeí.

Ale Napoleonova hviezda zašla. Už pri prvom parížskom uzavretí mieru bola reč i o tom, že sa narabované umelecké diela musia národom prinavrátiť — no nestalo sa to.

Ale prišla bitka pri Belle—Alliance[47] a generál Blücher[49] sa osvedčil, že bez akéhokoľvek diplomatického zakročenia poberie všetko, čo patrí Prusku, Bavorsku, Hessensku a Rheinlandu. Wellington žiadal to isté pre Holandsko a Schwarzenberg[50] pre Rakúsko.

Generálovi Mufflingovi je za čo ďakovať, že veneziánsky lev sv. Marka zasa sedí na svojom stĺpe vo Venezii, a bronzové kone krášlia baziliku. Lebo i tieto celému svetu známe sochy pobral Napoleon so sebou do Paríža, ale konečne im teraz bila hodina návratu…

Keď v Paríži brali leva, socha spadla a porúchala sa. Laby, chvost a kus levovej hrivy sa odlomilo.

Keď chceli sochy bronzových koní zobrať, parížsky ľud to nechcel dovoliť, museli prísť štyri batalióny vojska, aby sa to konečne stalo. Sochy sa prinavrátili ako dar rakúskeho cisára Venezii. Tak to stojí i dnes na nápise sôch — pravdaže, Veneziánci to neradi čítajú… Oni tie kone tiež ako víťazi doniesli z Byzancie. Nuž tak sa zdá, že vo vojne čo jeden narabuje, druhý mu to ukradne.

Keď prišiel poverený úradník do Louvru po nemecké obrazy, Denon sa rukami-nohami proti tomu bránil; dobre vedel, že keď sa to začne, bude to pre Napoleonovo múzeum znamenať začiatok konca. Osvedčil sa, že bez písomného rozkazu nič nevydá. Ale nemeckí vojaci obsadili Louvre a bez všetkého začali zvesovať obrazy. Už bola tma, pri sviečkach zvesili Rubensovo Križovanie Petra a Memlingov[51] Súdny deň. Ale rukopisy, medaily, drahocenné kameje predsa zostali tam; tie poskrývali a poschovávali úradníci.

Za Nemeckom sa hlásilo o svoj majetok Belgicko, Holandsko, Rakúsko, Španielsko, pápež a talianske maloštáty.

Pre úradníkov múzea pravé martýrstvo vrátiť také poklady! Boli aj predmety, čo sa nemohli prinavrátiť, napríklad stropové obrazy Pavla Veronesa[52] vo Versailles. Hlavné dielo Fra Angelica[53] Korunovanie sv. Márie zo San Domenica pri Florencii nereklamoval nikto, to zostalo tam, a o mnohých obrazoch úradníci múzea povedali, že ich nevedia nájsť. Nemecko stratilo mnoho rukopisov a kameí[54] (kamee), obrazov pri tejto príležitosti menej. Ale pri tom všetkom zostalo vo Francúzsku neslýchané množstvo umeleckých vecí: starožitností, rukopisov, kníh, medailí atď. Privátna knižnica Pia VII. zostala celá v Paríži, mincová a kameová zbierka z Vatikánu a dva Lionardove[55] rukopisy sa celkom stratili.

Vo Florencii prinavrátené obrazy vystavili len roku 1816. Tak i medicejskú Venušu a Raffaelove obrazy. Florentínsky ľud sa hrnul do Akadémie a považoval ten deň za jeden z najšťastnejších dní Florencie.

Toto sa robilo pred sto rokmi a čo bude dnes? Čo nastane po tejto vojne? Kto by to vedel? Vae victis!


[28] Vae victis! Národnie Noviny, 47, 1916, č. 65, s. 1 — 2.

[29] Brennus — titul keltských vojenských náčelníkov

[30] Galia — krajina osídlená na začiatku nášho letopočtu Keltami či Galmi. Podmanili si ju Rimania (Caesar) a po páde Západorímskej ríše vzniklo na jej území kráľovstvo germánskeho kmeňa Frankov, neskoršia Franská ríša.

[31] Pius VII. — pápež v rokoch 1800 — 1823; ustavične bojoval s Napoleonom I.

[32] Notre Dame — kostol v Paríži; jedna z najznámejších gotických architektonických pamiatok na svete

[33] Laokontova socha — grécke mramorové súsošie (teraz vo Vatikáne), ktoré zobrazuje smrteľný zápas trójskeho kňaza Laokonta a jeho dvoch synov s dvoma obrovskými hadmi

[34] Louvre — bývalá najvýznamnejšia verejná parížska budova (vládli v nej 300 rokov králi), teraz najznámejšie umelecké múzeum

[35] Tuilerie — kráľovský zámok v Paríži. Po bojoch buržoáznej versaillskej vlády s Parížskou komúnou r. 1871 bol vypálený a zostali z neho iba dva bočné pavilóny, teraz spojené s Louvrom.

[36] Raffael, Santi (1483 — 1520) — vynikajúci taliansky maliar a architekt. Vo svojom diele najdokonalejšie zobrazil umelecký ideál renesancie.

[37] Correggio, Antonio (1489 — 1534) — taliansky maliar, spájal renesančnú tradíciu s tendenciami vyúsťujúcimi do manierizmu a baroka

[38] Dyck, Antonius van (1599 — 1641) — flámsky maliar

[39] das Leben liebt das Possenspiel… (nem.) — život si rád zahráva

[40] Humboldt, Wilhelm von (1767 — 1835) — nemecký diplomat, jazykovedec, teoretik umenia, zakladateľ berlínskej univerzity

[41] Canova Antonio (1757 — 1822) — taliansky sochár, hlavný predstaviteľ plastiky klasicizmu

[42] Tizian, Vecelli (1476 — 1576) — taliansky renesančný maliar pracujúci najmä v Benátkach. V mytologických, alegorických a náboženských obrazoch dospel k veľkorysým kompozíciám s teplým farebným koloritom. Neskoršie sa venoval portrétom.

[43] Caracci, Annibale (1560 — 1609)— taliansky maliar, ktorý založil spolu so svojimi dvoma bratmi maliarsku akadémiu v Bologni. Pokladá sa za hlavného predstaviteľa bolonskej maliarskej školy.

[44] Domenichino — vl. menom Domenico Zampieri (1581 — 1641), taliansky maliar, ktorý vyšiel z bolonskej školy bratov Caracciovcov

[45] Reni, Guido (1575 — 1642) — taliansky maliar a grafik raného baroka. Maľoval náboženské a mytologické obrazy a psychologicky precítené portréty.

[46] Rembrandt, Harmensz van Rijn (1606 — 1669) — geniálny holandský maliar a grafik. Jeden z najväčších maliarskych zjavov všetkých čias. V jeho diele sa stretáva antika a kresťanstvo, humanizmus i protestantská zbožnosť, sen a skutočnosť.

[47] Belle-Alliance — miesto v Belgicku, kde v júni 1815 porazili Wellington[47] a Blücher Napoleona (známa bitka pri Waterloo)

[4747] Wellington, Arthur Wellesley (1769 — 1852) — anglický vojvodca a politik, ktorý urobil koniec Napoleonovmu „100 dňovému cisárstvu“ v bitke pri Waterloo (1815)

[49] Blücher, Gebhard Leberecht von (1742 — 1819) — pruský maršal a významný vojvodca počas oslobodeneckých vojen proti Napoleonovi

[50] Schwarzenberg, Karol (1771 — 1820) — rakúsky štátnik a vojvodca z čias protinapoleonských vojen

[51] Memling, Hans (1430/40 — 1494) — nizozemský maliar. Maľoval náboženské témy, predovšetkým madony a podobizne.

[52] Veronese, Paolo (1528 — 1588) — taliansky renesančný maliar, dovŕšiteľ klasickej tradície. Preslávil sa maľbou biblických hodovacích scén, v ktorých uplatňoval rozľahlosť kompozície.

[53] Angelico, Fra — vl. menom Guido di Pietro (1387/8 — 1455) — taliansky maliar ranej renesancie, člen dominikánskej rehole. Jeho obrazy a fresky vynikajú sviežim a jemným koloritom, a podľa toho dostal i meno „Angelico“ — anjelsky.

[54] kamea (z franc.) — plastická rytina v skle alebo vo vzácnom kameni

[55] Lionard — správ. Leonardo da Vinci (1452 — 1519) — taliansky maliar, sochár, architekt, inžinier a vedec, jedna z najväčších osobností renesancie

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.