ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[102]Za každej vojny svet videl tie isté zjavy: niektorí nadobudnú ohromné, fantastické majetky, a milióny ľudí vyjdú na skazu.

Vždy to tak bolo a bude; to nepremeníme ani my, ani iní.

Toto zvláštne vlnenie majetkov má ešte i jednu pozoruhodnú vlastnosť: nikdy sa toľko a takých drahých vecí nekupovalo a nepredávalo ako teraz, a predovšetkým starožitností.

Viedeň, Amsterdam a — Prešporok sú povestné mestá, lebo okrem veľmi veľa pravých starožitností sa tam nájde ešte viac — nepravých; a niekto už musí byť znalcom, aby nekúpil za drahé peniaze celkom bezcennú vec.

Kto sa len trochu zaujíma o tieto veci, s úžasom vidí, aké sumy a ako ľahko sa vydávajú teraz za antikvity.

Dať za skriňu z čias Márie Terézie tritisíc korún nie je ani zriedkavosť a nie je to ani veľa. Staré čipky, starý porcelán, no najmä pravé staré náradie nie je ani na zaplatenie.

Teraz vraj bohatí ľudia kupujú len starodávne náradie; roky 1820 — 30 sú zvlášť obľúbené a všetky doby pred nimi.

No nielen tu v Rakúsko-Uhorsku je to tak, ale všade.

V Mníchove umrel Georg Hirth, zakladateľ známeho časopisu Jugend.^[103] Predali jeho náradie, obrazy a všetko za pol druha milióna mariek. Sám aukcionár vravel, že pred vojnou by sa ani pol milióna nebolo utŕžilo…

Staré miniatúry na slonovej kosti maľované, signované lepším majstrom, stoja celý majetok — a je to len hračka pre veľké dámy… gobelíny, sevreské^[104] vázy, boulovo náradie,^[105] staré veneziánske sklo a cirkevné ornáty sú veci, čo si teraz závidia ľudia, ktorí zbohatli vo vojne.

Lebo mať brilianty, to je nič; ale rozumieť sa do starožitností a mať vo svojej domácnosti pravé múzeum, to je už niečo…

My Slováci sme v tomto ohľade šťastní ľudia, lebo keby sme sa dali zbierať slovenské starožitnosti, mohli by nám to závidieť ešte i len vojenskí literanti.

Staré sedliacke náradie, na fogašoch^[106] naše povestné staré keramické zázraky — ani si nemôžem niečo krajšie predstaviť, k tomu slovenské čipky, starodávne plachty, staré a nové výšivky použité na záclony, vankúše, prikrývadlá — každému umelcovi by srdce plesalo nad toľkou krásou…

Máme ešte nepochopené, nevyčerpané pramene ľudovej krásy, o ktorých ani netušíme. A veru by sme si ich mali povšimnúť a nevypustiť do cudzích rúk!

Je pravda, že také zariadenie sa nenadobudne za pár hodín; na to treba vytrvalosť, ostrý zrak, vkus, vzdelanosť rozoznať cenné od necenného; ale každý z nás má príležitosť na to; áno, v tomto by sme sa mali pretekať, a také veci by sa mali dediť z pokolenia na pokolenie…

Pre kráľovnú Zitu sa už hotovia šaty na korunováciu; sukňa sa vyšíva v Pešti, driečik v Prešporku, v spolku arcikňažnej Izabelly. Strih bude podľa starých sviatočných uhorských šiat z majetku kniežacej rodiny Esterházyovcov,^[107] výšivky v takzvanom prešporskom štýle…

Všetci vieme, čo to znamená…

Výšivky okolo Prešporka sú celému svetu známe — no a nám najlepšie…

Dvadsať kíl zlatých nitiek sa spracuje na výšivky; zlaté nite budú i ligotavé, i bezlesklé. Deň i noc pracuje na tom dvadsať najchýrnejších robotníčok.

Ó, ženičky okolo Prešporka! Vaše šikovné prsty sú zvyknuté na takúto jemnú prácu; veď pred takto piatimi rokmi ste vy robili výšivky na výbavu princeznej Zity. A vy ste vyšívali prikrývadlo na kolísku malého korunného princa, a pred rokmi vestu z vašich rúk nosil nešťastný Franz-Ferdinand;^[108] a ozaj pre kráľovskú mladuchu bolo prikrývadlo na posteľ, čo dostala španielska kráľovná Ena…

Nuž nie sme my aspoň v tejto veci šťastný národ?! A preto — zbierajme naše veci; hľadajme, zaujímajme sa o slovenské starožitnosti, lebo beda tomu národu, ktorý nemá tradícií!