Glosy

^[15]Ako keby som Ťa videla, ctený neznámy čitateľ, ako preletí Tvoj zrak ponad tento nadpis a ako sa Ti nechce čítať o Májovej prechádzke — teraz, vo vojne!

Ak si starý, tak Ťa to nezaujíma, ak si mladý, ideš radšej sám na májovú prechádzku; — ale Vás, páni, ani nevolám: panie a dievčatá volám so sebou!

Nie do parku pôjdeme, ale poďte so mnou — masť hľadať!

Veru áno! To je moja májová prechádzka! Vonku všetko kvitne; príroda, usmievajúc sa, zahodila na seba svoj utešený plášť a májová zem, táto milá mladucha jari, nás znova očarúva svojou krásou…

A ja musím ísť slaninu zhľadúvať.

Aká je to pravda, že v tejto vojne je ošípaná náš deviaty nepriateľ! A tento deviaty nepriateľ mi kazí májovú náladu, lebo ustavične, ustavične som na svinskom trabe.

Niet slaninky, niet masti!

Do každého obchodu zavítam s takzvaným milým úsmevom a vypytujem sa na slaninu.

Niet jej — niet jej!

Nedávno hnali šesť ošípaných ulicou a húfy ľudí šlo za nimi — ako keby to boli nejakí sloni bývali, a nie poriadne kŕmniky.

Ľudí teraz len táto otázka zaujíma: či dostanú masť alebo nie?

Že nemáme cukor a kávu — že pijeme kávu už bez cukru a bez kávy — na to sme sa už navykli; že chodíme na mestský dom po múku a dostaneme len nádchu od prievanov — proti tomu tiež nič nemáme.

Ale teraz, ó, žiaľ! opúšťa nás už i kamarát bravček — a to nás bolí.

U údenárov a mäsiarov — ja ich už asi všetkých poznám — sú pri mäse len predavačky; ináč je všetko prázdne. Mäsiari sľubujú síce zo dňa na deň masť, ale — dnes sľubujú, zajtra ti nedajú a pozajtra je obchod zatvorený.

Prechádzam sa ďalej, z jednej ulice do druhej; miesto bazičky a zelenej trávy sa dívam na nápisy sklepov: Zucker ausverkauft,^[16] Nincs kenyér^[17].

I návštevu múčnej komisie sme už prestáli. Už týždeň vopred sa oznamoval jej príchod. Ešte len i v — púdrových škatuliach hľadali múku.

Pokryli si ľudia do postieľ a pod posteľ, do matracov, do detských vozíkov, ba jeden cynický stolár i do nových rakiev, čo mal na sklade — všetko zbadali, všetko pobrali.

Kto mal mnoho, vzali mu; kto mal málo, tiež nedostal viac.

Ako ženy teraz gazdujú. Matka so štyrmi dcérami si pomohla: kúpila kutne od kapucínov^[18] — a teraz majú moderné kostýmy. Také mám tušenie, že už i staré príslovie musíme zmeniť: nebude za psa slanina, ani z vlka baranina — bojím sa, že predsa len bude i zo psa slanina!…

A ako to bude s topánkami? Dáme si ich spraviť u šustra, či u stolára? U nás deti a starí páni v drevených podošvách tak veselo klepocú po asfalte, až im závidím. Musím si i ja u stolára objednať nejaké feš topánky.

Však už máte dosť tejto prechádzky, dámy moje? Ak máte dcéry, teraz by stačilo dať im desať ošípaných do vena, lebo to znamená dvadsaťtisíc korún, ako mi práve dnes deklamovala mäsiarka.

Tak z májovej prechádzky nie je nič; dnes musím ísť zasa do iných obchodov masť hľadať!