E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Kvet

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1568 čitateľov


 

Kvet

[1]


Presadili kvietok z jari do jeseni,
keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený.
Jaj, mamenko moja! Ľahký chodník z domu,
máš ma kedy za vdovca dať, nedaj ma nikomu.
Radšej budem priedom do smrti zmetávať,
ak’ za vdovcom z okienečka na čeľaď volávať.
Radšej po strniskách pôjdem za húskami,
ako by mala objímať bradáča s fúzami.
Pros, horekuj, žaluj, sypaj hrach do steny —
ach, škoda, Bože, mladosti! Môj venček zelený,
či som ho ukradla, či som ho dostala
na vode Váhu letiaci, keď som šaty prala?
Či na lúke našla, keď som húsky pásla?
Či ste ma za to chovali, aby len tak zhasla?
Skočil pes popod les, zbrechal po dedine —
Kde si, gazda? Otvor vráta veselej družine!
Už družina skáče pred vrátmi ozrutná —
matka dcéry sa spytuje: Čo si taká smutná?
Jaj, mamenka moja! nežiaľ mi mladosti,
ale žiaľ mi, veliký žiaľ tej vašej starosti.
Nežiaľ mi, že musím zakosíliť môj svet,
ale žiaľ mi, ako na mňa vy budete hľadieť.
Nebolo vám hľadieť na dom vybielený,
ale bolo vám pozerať na veniec zelený.
Presadili kvietok z jari do jeseni,
keby jeseň ako jeseň, ale mráz studený.
Presadili kvietok zo slnca do tienu,
kvietok s bolesťou pozerá na horu zelenú.
Pozerá, pozerá, ak’ schne, tak vyschýna:
Či sa všetko má veseliť, len ja nie jediná!
Neber si na srdce, moja drahá mati,
že ja musím v čiernej zemi za mladi ležati.
Neber si na srdce, nemohlo inak byť,
musela som v mladom veku v čiernej zemičke hniť.
Ty si nie príčina, ty si dobrá bola,
pomysli si, moje srdce: kto lósu odolá!


[1] R — prvý raz v Orle tatr. 1846, č. 45, str. 353, Ps, str. 143—4, Besedník, Příloha Mor. nár. novín 1851; Sokol 1866, 121, Orol 1873, str. 246 pod názvom Kvietok; V-1 a V-2 i s variantmi. (Porov. R. Brtáň. Prvopis a varianty Kráľovej básne Kvet (Kvietok) v Sborníku MS, roč. XIII, 1935, str. 206—218.) V R sa nachádza prvopis tejto básne v zošite V, kde je Strom nesmrteľnosti a báseň „Matka, učiteľ, žiaci“, formát 20 x 24,5, bez nadpisu. Tu uvádzame druhé spracovanie v Ot ako I. variant. II. variant je v Ps (ide však v ňom len o niekoľko slovných zmien), III. variant je v Sokole, zakladajúci sa celkom na II. variante, s redakčnými slovnými zmenami; IV. variant v Orle s názvom Kvietok je značne odchylný a je neskorým prebásnením básnikovým. II. a III. variant nemá posledné dva verše: „Ty si nie príčina, ty si dobrá bola; pomysli si, moje srdce: kto losu odolá!“ Oproti I. variantu z Orla tatr. nemajú tieto dva varianty nijakého zvláštneho významu, lebo sa len málo odchyľujú, pričom odchýlky môžu byť pôvodu cudzieho, nie básnikovho. Naproti tomu IV. variant odtláčame na tomto mieste:

Kvietok


Presadili boli kvietok
Krásny utešený,
Z jari do tvrdej jasene,
Keď je mráz studený.

Presadili boli kvietok
Z úslnia do tienu,
Kvietok s boľasťou pozerá
na horu zelenú.

Jaj, mamenko moja ľubá,
Ľahký chodník z domu,
Máš ma kedy za starca dať,
nedaj ma nikomu.

Radšej budem do mej smrti
Priedom zametávať,
Jak bych mala z okenečka
Na čeľaď volávať.

Radšej po strnisku budem
bosá klásky sbierať,
Jak v hodvábe oblečená
Na starca pozerať.

Pros, horekuj, všetko darmo,
Metaj hrach do steny —
Ach škoda, Bože, mladostí,
Môj veniec zelený.

Či som ho dakde ukradla,
Či som ho dostala
Na vode Váhu letiaci.
Keď som šaty prala?

Či som ho v úbočí našla,
Keď som húsky pásla.
Či som na samé nešťastie
Na svete vyrástla?

Zahučaly trúby, husle
Zrazu po dedine;
Hej, gazdiná, otvor vráta.
Veselej družine!

Už sa svatba hrnie dnuká
So spevom, výskami,
Družba k Aničke hovorí:
Poberaj sa s nami.

Tečie voda po dedine.
Ale veľmi mútna;
Matka dcéry sa spytuje:
Čo si taká smutná?

Jaj, mamenko moja ľubá,
Nie žiaľ mi mladosti,
Ale žiaľ mi, veliký žiaľ
Tej vašej starosti.

Nie žiaľ mi to, že si musím
Zakosíliť môj svet,
Ale žiaľ mi, jak budete
Na mňa biednu hľadieť.

Nebolo vám nikdy hľadieť
Na bohatstva cenu,
Ale mali ste na seba
Hľadieť, utrápenú. —

Presadili boli kvietok
Z úslnia do tienu,
Kvietok s bolesťou pozerá
Na horu zelenú.

Na vidomky hynie, kape,
Vidomky vyschýna —
Či sa všetko má radovať,
Len ja nie jediná?

Neber si na svoje srdce,
Moja drahá mati,
Že ja musím v mladom veku
Zo sveta sa brati.

Neber si na svoje srdce.
Musí to už tak byť.
Že ja budem v mladom veku
V čiernej zemičke hniť.

Ty si tomu nie príčina,
Ty si dobrá bola —
Pomysli si, drahá mati,
Kto losu odolá.

Variant III. i IV. odtlačil V-2 na str. 133. K I. variantu básnik podal tieto vysvetlivky: K veršu 23: Nebolo vám hľadieť na dom vybielený: „Tento výraz užíva sa veľmi často; rozumie sa tu dom vdovca.“ Vo v. 27 k slovu „do tienu“: „Tien — stín, tôňa. Užíva sa v Trenčanskej stolici.“

Prepis V-1 je verný. Opravil však: ak na jak, ako by na jako bych, môj svet na svoj svet, s bolesťou na s boľasťou. V-2 už opravuje jaseň na jeseň, ak na něž, mamenko na mamenka. — Vznik Kvetu datujem rokom 1844—5. Náš prepis je podľa Ot.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.