ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mišo II.

Odtlačené podľa Slovenských pohľadov XXI, č. 1, 2 a 4 z januára, februára a apríla 1901, str. 7 — 21, 49 — 60 a 169 — 180. V Ss XIV., I. vydanie 1929, str. 129 — 156 a v ďalších vydaniach 1942 a 1948 iba 1. kapitola po slová… — no, teraz už drží v ruke pohár… Úplný text vychádza knižne prvý raz.

Zachovali sa dva koncepty.

Prvý koncept s názvom Mišo II. (27 listov, t. j. 54 strán, rozmeru 10,5 cm x 17 cm, písaný perom; dosť opravovaný; Literárny archív Matice slovenskej v Martine), je pomerne dosť odlišný od uverejneného textu. Autor uverejnený text v porovnaní s prvým konceptom značne „odosobnil“ (napr. ,ja‘ z konceptu nahrádza slovom ,doktor‘; v koncepte omnoho častejšie spomína svoj pôvod zo Slovenska; v uverejnenom texte sa čiastočne mení i doktorov vzťah k Jele). V koncepte sú niektoré partie, ktoré autor v druhom koncepte a v uverejnenom texte vypustil, napr. už v prvom koncepte v druhej kapitole pred vetou: „A teraz by sa najlepšie okúpať…“, sú prečiarknuté listy 12, 13, 14; 5 popísaných strán) o nevydarenej ceste na rozbúrenom mori s naturalistickými obrazmi. Už v prvom koncepte je vyčiarknuté (str. 18, 18a) doktorovo stretnutie na lodi so slovenskými čipkárkami zo Starých Hôr; bližšie vzťahy doktora k Jele (str. 16, 16a, 17a) autor v druhom koncepte a v tlačenom texte čiastočne neutralizoval; kritické poznámky o Talianoch a Vlachoch (str. 4, 4a) autor vyčiarkuje už v prvom koncepte. V prvom koncepte je najmenej zmienok o Orave; autor mení mená už v prvom koncepte, napr. sluha, ktorý sa volá vo vytlačenom texte Leše sa volá najprv Joze, Bepo a napokon Šmene. Autor vypúšťa nedomáce slová už v prvom koncepte. Uverejnený text autor presnejšie štylizuje, častejšie skracuje alebo spresňuje, niekde nahrádza slovenské slová nedomácimi, napr. sedlo — samárik, gazdina — gospodarica, mení pozdravy: Zdrav — Falen; úslovie nahrádza rozvitým obrazom (8a — SP/18) ap.

Druhý koncept s názvom Mišo II. Napísal Martin Kukučín. (20 listov, t. j. 40 strán, rozmeru 10,5 cm x 17 cm, písaný perom; pomerne málo opravovaný; Literárny archív Matice slovenskej) je neúplný, po vetu 2. kapitoly: „A položil ruku na prsia, aby bol sľub slávnostnejší.“ Medzi týmto konceptom a odtlačeným textom je už menej odlišných miest. V uverejnenom texte sú iba drobnejšie lexikálne zmeny, vsuvky, vypustené miesta ap. Každá strana konceptu je hore prečiarknutá. Azda to značí, že ju autor prepísal. Ani v druhom koncepte ešte nie sú názvy niektorých reálií, ktoré sú v uverejnenom texte napr.: Dalmácia 1a (SP/8); pazár 18a (SP/56), regulica 4a (SP/12) a chorvátsky výraz za poďme — hajdemo 2a (SP/10). Uverejnený text sa líši ešte aj od druhého konceptu; napr. v publikovanom texte je stručnejší opis kraja (6a — SP/14), rozvedená reminiscencia na vlastné autorovo detstvo — 6a — SP/15) ap. Niektoré úslovia ktoré sú v uverejnenom texte, nenájdeme v druhom koncepte (3 — SP/10: Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú; 14 — SP/50: Ale očima nevytiahne, jazykom nezlízne nikto). V porovnaní s prvým konceptom sú v druhom koncepte už úvahy o Orave, autor postupne spresňoval štylizáciu, miestami však hovorovejší štýl nahradil umelejším, napr. v dialógu 10 — SP/19, konkrétne obrazy z dalmatínskeho prostredia nahradzoval všeobecnejšími 16 — SP/53, chorvátske slová sú často ešte aj v druhom koncepte bez vysvetlenia, ktoré je až v uverejnenom texte (15 — SP/52).

Miša začal posielať Kukučín do Martina asi v decembri 1900, keď v liste Jozefovi Škultétymu (14. decembra 1900) píše: „… Posielam Ti práce 1/3, bude Ti dochodiť do 15. každého mesiaca. Teraz som mal mnoho roboty, oneskoril som sa…“ Ďalšiu zásielku spomína v liste zo 6. januára 1901 tomu istému adresátovi: „… Posielam Ti II. pokračovanie Miša. Odpusť, ruka ma bolí, na ukazováku pravej ruky nechet, ledva som to dopísal. Z tej istej práce dostaneš budúceho mesiaca ešte jeden takýto kus. Sadzači ma prekľajú, ale ja nie som na vine, horšie bude Tebe s korektúrou, lebo bude mnoho chýb pre nezretedlné písmo. Novín ani listu od Vianoc nemám, i dnes duje bóra. Zato Ti i posielam čo prvej, lebo sa bojím, že bude dlho trvať, kým list príde na Rjeku…“

Názov poviedky Mišo II. je utvorený podľa hrdinu Kukučínovej poviedky Mišo (1892). (Dielo V, Bratislava, SVKL 1959, str. 55 — 99). Hlavné postavy oboch poviedok majú podobné charakterové vlastnosti.

Prototypom Lešeho bol Kukučínov sluha, prezývaný Šmene; prototypom Dandule bola stará felčiarka Pavlínka z ostrova Brač.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I. zväzku.

Nová tematika však priniesla i nové prvky do Kukučínovho jazyka. Sú to chorvátske slová spisovné, ale najmä slová, výrazy, predložkové spojenia, frázy, zvraty, vety, dialogické prehovory ap. z čakavského nárečia, ktorým sa hovorí na ostrove Brač v Dalmácii. V tomto nárečí je pomerne mnoho prvkov z talianskeho jazyka.

Kukučínovu pravopisnú podobu chorvátskych výrazov a zvratov v podstate ponechávame nezmenenú. Upravujeme iba ojedinelé prípady, v ktorých sa Kukučínov spôsob písania celkom vymyká z chorvátskeho pravopisného systému. Ide o prípady, keď Kukučín miesto i užíva y, teda Kukučínovo gustyrna (v rukopise užíva i aj y) opravujeme na gustirna (spis. gustijerna), lebo chorvátčina nemá y. Pri písaní dvojtvarov sinko, synko sme sa rozhodli pre druhý, poslovenčený tvar.

Chorvátske spisovné slová nechávame v podstate v Kukučínovom hláskoslovnom prepise, hoci sa tento prepis niekedy líši od spisovnej chorvátčiny. Rovnako zachovávame i Kukučínov prepis nárečových slov a Kukučínovo grafické označovanie hlások: napr. Kukučínovo i miesto spisovného chorvátskeho e v slovách ikavského dialektu (lipa, dico, Divica, dičurina); Kukučínovo označenie nárečovej výslovnosti spisovného chorvátskeho h ako e (evala miesto hvala, falen miesto hvaljen) ap. Hláskoslovné dvojtvary nechávame v tých prípadoch, kde Kukučín na označenie určitých reálií užíval i chorvátsky tvar i slovenský alebo aspoň slovenčiaci, napr.: bura i bóra, gospodarica i hospodarica ap. Dvojtvary typu aria, arija; biankaria, bijankarija; Ilie, Ilije; ap. zjednocujeme na arija, biankarija, Ilije.

V slovách, prebratých do bračského nárečia z taliančiny používa Kukučín zdvojené spoluhlásky (napr. famejja, kavalette, piacca ap.) azda pod vplyvom taliančiny a pod vplyvom slovenského pravopisného systému tých čias, ktorý vyžadoval v cudzích slovách pisanie zdvojených spoluhlások (napr. cigaretta, assentírka, massívny). Tento postup odstraňujeme, lebo nezodpovedá ani spisovnému systému slovenčiny, ani chorvátčiny, ba ani nárečiu, z ktorého Kukučín čerpal.

Slová šor, šora Kukučín vo všetkých svojich prácach z dalmatínskeho prostredia píše dôsledne vo forme šior, šiorra (podľa spisovného šjôr, šjôra, z talianskeho signore, signora). V čistopise románu Dom v stráni však už používa tvar šor, šora, charakteristický pre čakavské nárečie, do ktorého sa tento dostal z benátsko-lombardského dialektického tvaru sor, sora. Neskorší Kukučínov tvar šor, šora považujeme za správny, lebo autor k nemu dospel zrejme po dôkladnejšej jazykovej príprave.

V tvarosloví Kukučín postupuje dvoma spôsobmi. Zriedkavejšie necháva chorvátske prípony v chorvátskych spisovných i nárečových slovách, frázach a vetách, ktoré dáva do úvodzoviek (tento postup je frekventovanejší v prvých poviedkach), napr. ,cekíne‘, ,kavalete‘, ,u goru‘, ,paron od broda‘. V tomto prípade zachovávame Kukučínov postup. Ale častejšie badať u Kukučína určitú tendenciu ohýbať chorvátske spisovné i nárečové slová podľa slovenčiny. Nerobí to však dôsledne. V takýchto prípadoch nahrádzame chorvátske prípony príponami slovenského ohýbania. Ide najmä o skloňovanie osobných mien typu Leše (muž.) a Kleme (žen.) a prisvojovacích adjektív, utvorených zo substantív tohto typu. Takéto osobné mená skloňujeme podľa zásad, ktoré platia pre ohýbanie cudzích osobných mien tohto typu: Leše, Lešeho, Lešemu… Prisvojovacie prídavné meno dostáva tvar: Lešeho; Kleme sa neskloňuje. Mená typu Piero, Kukučín skloňuje: Pierota, Pierotovi… i Piera, Pierovi… Dôsledne užívame druhý postup. Pre prípony prvého typu sme sa rozhodli iba tam, kde je v nominatíve -eto, teda: Zaneto, Zaneta, Zanetovi. Chorvátske všeobecné podstatné mená spisovné i nárečové, ktoré nie sú v úvodzovkách, skloňujeme ako slovenské slová tohto typu, napr. barilá, kavalety, do lokvy ap. Slovo šor v spojení s menom, napr. šor Piero, Kukučín často necháva nesklonné, niekedy ho skloňuje podľa slova pán. Pri úprave používame druhý postup. Slovo šora skloňujeme podľa slova žena.

Slovenčiace i chorvatizujúce väzby ostávajú nezmenené podľa prvého uverejneného vydania.

Kukučín pri vysvetľovaní chorvátskych spisovných slov používa viac postupov: vysvetľuje ich opisom, v zátvorkách, v úvodzovkách alebo medzi čiarkami. Zachovávame všetky tieto postupy, lebo aj na nich možno čiastočne sledovať Kukučínov vývin pri preberaní chorvátskych jazykových prvkov. Tieto cudzie prvky v jeho tvorbe postupne ubúdajú a obmedzujú sa neskôr viac-menej iba na pomenovanie neznámejších reálií z cudzieho prostredia a určité dialogické prejavy.

Kukučínove slovné vysvetlivky v zátvorkách bývajú zväčša skloňované ako príslušné cudzie slová pred zátvorkou. Neskloňované tvary vysvetliviek nahrádzame skloňovanými tvarmi. Napr. v Svadbe: ,za oglavu‘ (uzdu), SP/135; „Ah, galioti!“ (galgan), SP/135; — (uzdu), (galgani) ap.

Zásahy do textu okrem zásahov všeobecného rázu uvádzame pri jednotlivých poviedkach.

Mišo II.

poneváč SP/9 — pretože 115, kde SP/10 — keď 117, sám SP/12 — samo 120, každej chvíle SP/14 — každú chvíľu (podľa 2. konc., 6) 123, Neučil som SP/17 — Neučil som sa 127, poneváč SP/18 — lebo 129, tvár SP/20 — tvárí (podľa 2. konc. 11a) 132, zaplneno SP/53 — zaplnené (podľa 2. konc. 15a) 140, ostentatívnejšie SP/56 — najostentatívnejšie 145, Zakarij SP/58 — Zakarija (podľa 2. konc. 19a) 147, latinsky SP/60 — po latinsky 150, Dragutin SP/178 — Tomić 165.