ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Baldo & Comp.

Odtlačené podľa Slovenských pohľadov XX, č. 11 z novembra 1900, str. 546 — 557. Ss XIV, I. vydanie 1929, str. 107 — 128. Ďalšie vydania 1942 a 1948.

Zachovali sa dva koncepty.

Prvý koncept rukopisu (10 listov, t. j. 19 popísaných strán, rozmeru 10,5 cm X 17 cm, písaný ceruzou; Literárny archív Národného múzea v Prahe) nemá nadpis. Uverejnený text sa od neho čiastočne líši. Napr. v uverejnenom texte autor vynecháva vysvetľovanie cudzích slov z konceptu: v Tudeškej (Nemecko) 2 — v Tudeškej SP/548, vynecháva nedomáce slová z konceptu: z fašiny (poriadka) 5a — z poriadky 551; capo-ovia 6 — šéfi SP/552 ap. Mená Kukučín menil, napr. názov firmy Bratia Dolović prečiarkol už v koncepte a nahradil gogoľovskými menami Bobčić a Dobčić ap. V koncepte sú aj niektoré narážky na súveký politický a verejný život, napr. narážka na potaliančovanie:

„… Viac ráz sa sem prišla prejsť i intelligencia, menovite krásne dámy pod vodcovstvom šiorry Tomažiny, panej rešpicienta. Sama bezdetná a majetná, shromažďuje okolo seba ženskú mládež sťa kura svoje mladé pod svoje krýdla. Ona dáva ton vo všetkom, takže i [dámy] slečny, ktoré neboly nikde na edukacii pod jej vplivom hovoria ,in toscano‘, ponevač šiorra Tomažina si osvojila tento jemný dialekt. Na plesoch ona vývodí, dropčiac v kvadrilli trasľavým krokom, i držiac graciozne medzi dvoma prstami záhyb roby. Ona drží kľúče od všetkých ženských srdiec, i keď chceš sa vlúdiť doňho do daktorho, musiš sa [vyz] obrátiť na šiorru Tomažinu a iste dobre pochodíš. Chovaj sa k nej nielen uctive, ale hľaď si [jej] ziskať i jej priazeň. Ona riadi totiž t. zv. verejnú mienku: môže ťa vyvýšiť, urobiť obľúbeným, alebo i zakopať“ (7a — SP/8).

Kukučín z konceptu vypúšťa niektoré obrazy (6a, SP/7), nahrádza jedny obrazy inými (4 — SP/550, 4a — SP/550), zostručňuje obrazy (4, 5, 7), v koncepte vyčiarknuté texty znovu vkladá (2a — SP/549) ap.

Druhý koncept rukopisu s nadpisom Baldo & Comp. (neúplný, 8 listov; t. j. 16 strán, formátu 10,5 cm X 17 cm, písaný perom, pri rukopise Domu v stráni je vložený 11 list — záver poviedky Baldo & Comp., ktorý patrí pravdepodobne k druhému konceptu; Literárny archív Matice slovenskej v Martine) je už oveľa bližšie uverejnenému textu, ale nie je ešte čistopisom pre uverejnený text. Mená má zväčša totožné s uverejnenými textami. V tomto koncepte začínajú ubúdať vysvetlivky nedomácich slov v zátvorkách (napr. v Tudeškej 2a). Vysvetlivky opisom, ktoré sú v koncepte, Kukučín vo vytlačenom texte odstraňuje, napr. … lesy — t. j. to, čo tu voláme lesom. Miesta zarastené chrastinou… 2a ap.

Politická úvaha o vtedajšej politike, ktorá je v prvom koncepte, je v druhom koncepte a v tlačenom texte vypustená (4a), obraz o posviacke vápenice, ktorý je v prvom a druhom koncepte, nie je v tlačenom texte. V porovnaní s prvým konceptom autor do druhého konceptu vložil úvahu o potaliančovaní niektorých obyvateľov (… On je zásadný nepriateľ každej vlády a netrpelivo čaká, kedy nad naším ostrovom zamáva krýlami zlatý lev Benátsky 2), ktorú do vytlačeného textu nedal. Narážka na potaliančovacie úsilie šory Tomažiny (prvý koncept: 7a — SP/8) nie je ani v druhom koncepte, ani v uverejnenom texte.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I. zväzku.

Nová tematika však priniesla i nové prvky do Kukučínovho jazyka. Sú to chorvátske slová spisovné, ale najmä slová, výrazy, predložkové spojenia, frázy, zvraty, vety, dialogické prehovory ap. z čakavského nárečia, ktorým sa hovorí na ostrove Brač v Dalmácii. V tomto nárečí je pomerne mnoho prvkov z talianskeho jazyka.

Kukučínovu pravopisnú podobu chorvátskych výrazov a zvratov v podstate ponechávame nezmenenú. Upravujeme iba ojedinelé prípady, v ktorých sa Kukučínov spôsob písania celkom vymyká z chorvátskeho pravopisného systému. Ide o prípady, keď Kukučín miesto i užíva y, teda Kukučínovo gustyrna (v rukopise užíva i aj y) opravujeme na gustirna (spis. gustijerna), lebo chorvátčina nemá y. Pri písaní dvojtvarov sinko, synko sme sa rozhodli pre druhý, poslovenčený tvar.

Chorvátske spisovné slová nechávame v podstate v Kukučínovom hláskoslovnom prepise, hoci sa tento prepis niekedy líši od spisovnej chorvátčiny. Rovnako zachovávame i Kukučínov prepis nárečových slov a Kukučínovo grafické označovanie hlások: napr. Kukučínovo i miesto spisovného chorvátskeho e v slovách ikavského dialektu (lipa, dico, Divica, dičurina); Kukučínovo označenie nárečovej výslovnosti spisovného chorvátskeho h ako e (evala miesto hvala, falen miesto hvaljen) ap. Hláskoslovné dvojtvary nechávame v tých prípadoch, kde Kukučín na označenie určitých reálií užíval i chorvátsky tvar i slovenský alebo aspoň slovenčiaci, napr.: bura i bóra, gospodarica i hospodarica ap. Dvojtvary typu aria, arija; biankaria, bijankarija; Ilie, Ilije; ap. zjednocujeme na arija, biankarija, Ilije.

V slovách, prebratých do bračského nárečia z taliančiny používa Kukučín zdvojené spoluhlásky (napr. famejja, kavalette, piacca ap.) azda pod vplyvom taliančiny a pod vplyvom slovenského pravopisného systému tých čias, ktorý vyžadoval v cudzích slovách pisanie zdvojených spoluhlások (napr. cigaretta, assentírka, massívny). Tento postup odstraňujeme, lebo nezodpovedá ani spisovnému systému slovenčiny, ani chorvátčiny, ba ani nárečiu, z ktorého Kukučín čerpal.

Slová šor, šora Kukučín vo všetkých svojich prácach z dalmatínskeho prostredia píše dôsledne vo forme šior, šiorra (podľa spisovného šjôr, šjôra, z talianskeho signore, signora). V čistopise románu Dom v stráni však už používa tvar šor, šora, charakteristický pre čakavské nárečie, do ktorého sa tento dostal z benátsko-lombardského dialektického tvaru sor, sora. Neskorší Kukučínov tvar šor, šora považujeme za správny, lebo autor k nemu dospel zrejme po dôkladnejšej jazykovej príprave.

V tvarosloví Kukučín postupuje dvoma spôsobmi. Zriedkavejšie necháva chorvátske prípony v chorvátskych spisovných i nárečových slovách, frázach a vetách, ktoré dáva do úvodzoviek (tento postup je frekventovanejší v prvých poviedkach), napr. ,cekíne‘, ,kavalete‘, ,u goru‘, ,paron od broda‘. V tomto prípade zachovávame Kukučínov postup. Ale častejšie badať u Kukučína určitú tendenciu ohýbať chorvátske spisovné i nárečové slová podľa slovenčiny. Nerobí to však dôsledne. V takýchto prípadoch nahrádzame chorvátske prípony príponami slovenského ohýbania. Ide najmä o skloňovanie osobných mien typu Leše (muž.) a Kleme (žen.) a prisvojovacích adjektív, utvorených zo substantív tohto typu. Takéto osobné mená skloňujeme podľa zásad, ktoré platia pre ohýbanie cudzích osobných mien tohto typu: Leše, Lešeho, Lešemu… Prisvojovacie prídavné meno dostáva tvar: Lešeho; Kleme sa neskloňuje. Mená typu Piero, Kukučín skloňuje: Pierota, Pierotovi… i Piera, Pierovi… Dôsledne užívame druhý postup. Pre prípony prvého typu sme sa rozhodli iba tam, kde je v nominatíve -eto, teda: Zaneto, Zaneta, Zanetovi. Chorvátske všeobecné podstatné mená spisovné i nárečové, ktoré nie sú v úvodzovkách, skloňujeme ako slovenské slová tohto typu, napr. barilá, kavalety, do lokvy ap. Slovo šor v spojení s menom, napr. šor Piero, Kukučín často necháva nesklonné, niekedy ho skloňuje podľa slova pán. Pri úprave používame druhý postup. Slovo šora skloňujeme podľa slova žena.

Slovenčiace i chorvatizujúce väzby ostávajú nezmenené podľa prvého uverejneného vydania.

Kukučín pri vysvetľovaní chorvátskych spisovných slov používa viac postupov: vysvetľuje ich opisom, v zátvorkách, v úvodzovkách alebo medzi čiarkami. Zachovávame všetky tieto postupy, lebo aj na nich možno čiastočne sledovať Kukučínov vývin pri preberaní chorvátskych jazykových prvkov. Tieto cudzie prvky v jeho tvorbe postupne ubúdajú a obmedzujú sa neskôr viac-menej iba na pomenovanie neznámejších reálií z cudzieho prostredia a určité dialogické prejavy.

Kukučínove slovné vysvetlivky v zátvorkách bývajú zväčša skloňované ako príslušné cudzie slová pred zátvorkou. Neskloňované tvary vysvetliviek nahrádzame skloňovanými tvarmi. Napr. v Svadbe: ,za oglavu‘ (uzdu), SP/135; „Ah, galioti!“ (galgan), SP/135; — (uzdu), (galgani) ap.

Zásahy do textu okrem zásahov všeobecného rázu uvádzame pri jednotlivých poviedkach.

Baldo & Comp.

s tou SP/551 — tou 103, Hovoria SP/555 — Hovorí (podľa 2. konc. 8)