ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Lukáš Blahosej Krasoň

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Lukáš Blahosej Krasoň

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Monika Morochovičová, Miriama Oravcová, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Peter Krško, Peter Zima, Janka Kršková, Pavol Tóth, Lucia Tiererova. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

188

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Lukáš Blahosej Krasoň
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Monika Morochovičová
Miriama Oravcová
Robert Zvonár
Gabriela Matejová
Martin Droppa
Viera Studeničová
Katarína Bendíková
Peter Krško
Peter Zima
Janka Kršková
Pavol Tóth
Lucia Tiererova

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Zlatý fond slovenskej literatúry - Výber IV
Vyšlo v: Tatran
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1980
Počet strán: 721

Editori pôvodného vydania:

Daniela Lehutová [Redigujú]
Daniel Šulc [Redigujú]
Marianna Prídavková-Mináriková [Výber zostavila, edične pripravila, poznámky a vysvetlivky spracovala]
František Hattala [Zodpovedný redaktor]

POZNÁMKY:

Rukopisný čistopis, uložený v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Odtlačené podľa Diela Sobrané spisy XVII. a XVIII. zväzok, I. vydanie 1929.

Ďalšie vydanie 1942 a vydanie v Hviezdoslavovej knižnici, zv. 23 a 24, Bratislava 1954, XVI, Bratislava 1965, s. 1 — 345.

V románe Lukáš Blahosej Krasoň Kukučín stvárnil obdobne ako v hre Obeta (Dielo Martina Kukučína, XV. Bratislava 1964, 171 — 258) — postavy a udalosti z minulého storočia.

Prototypom ústrednej postavy Lukáša Blahoseja Krasoňa je štúrovský básnik Samo Bohdan Hroboň (1820 — 1894), presnejšie obdobie jeho života, keď po teologických štúdiách v Bratislave (1839 — 1842) a Halle (1842 — 1843) sa vracal cez Prahu do vlasti. Z Hroboňovho hallského pobytu pochádza súbor jeho ľúbostných romantických básní Květiny nadsálanské, ktoré venoval a poslal svojej láske, českej spisovateľke a vlastenke Bohuslave Rajskej, a listy adresované tiež jej. Sú plné vlastenectva a ľúbosti a nimi vrcholí Hroboňovo romantické rodoľubstvo. V Halle dôkladne poznal Heglovu filozofiu, Schellinga a filozofa poľského mesianizmu Augusta Czieszkowského. Hroboň v listoch i článkoch filozoficky argumentoval uzákonenie spisovnej slovenčiny. Hroboňov mimoriadny básnický talent sa nerozvíjal priaznivo. Po Hroboňovej smrti vyšla jeho obsiahla mesianistická báseň Slovenské iskrice (1936). Zanechal veľa rukopisov. Hroboň žil neskôr osamele u svojho brata Ľudovíta v Sielnici, zahĺbený do idealistickej filozofie a romantickej literatúry. Tam ho pravdepodobne poznal osobne i Kukučín.

Prototypom Vlastimily Hajskej bola Bohuslava Rajská, vl. m. Antonie Reissová (1817 — 1852), prispievateľka časopisu Květy, ktorá bola od roku 1843 riaditeľkou dievčenského vzdelávacieho ústavu Budeč. Bola katolíčka, preto Kukučín spomína i náboženské rozdiely medzi ňou a Hroboňom, evanjelickým teológom. S Hroboňom sa poznala od roku 1841, keď bola na návšteve u štúrovcov v Bratislave. Po smrti Čelakovského prvej ženy Márie, rod. Ventovej (1848), inšpirátorky Růže stolistej (v Kukučínovom románe vystupuje ako Bela), sa Rajská vydala za Františka Ladislava Čelakovského (1799 — 1852), ktorý je zobrazený v románe postavou Michala Dobroslava Otavského.

Prototypom dr. Gustáva Obušteka je Karel Slavomil Amerling (1807 — 1884), ktorý bol univ. asistentom u prof. K. S. Presla (1833 — 1837), správcom prírodopisných zbierok Kašpara zo Šternberka (1837 — 1839) a lekárom v Prahe. Mával populárnovedecké prednášky. R. 1839 založil vševýchovný ústav Budeč (v Kukučínovom románe Svit). Viedol ho do r. 1848. Bol aj organizátorom a iniciátorom rozličných edícií a časopisov.

Prototypom Blaženy Belcovej bola významná česká spisovateľka Božena Němcová (1820 — 1862). Listy zo Záblatia sú pravdepodobne jej state politického rázu Dopisy z Lázní Františkových, ktoré však vyšli až r. 1846.

Prototypom Jaromíra Šišku bol pravdepodobne Jaroslav Pospíšil (1812 — 1880), ktorý prevzal roku 1842 pražskú tlačiareň a nakladateľstvo od svojho otca, královéhradeckého kníhtlačiara a kníhkupca Jana Hostivíta (1785 — 1868), prvého vydavateľa Květov (v Kukučínovom románe azda Zvonce).

Prototypom majstra Brodúňa bol azda Peter Bohúň (1822 — 1879), ktorý študoval od r. 1842 na pražskej Akadémii maliarstvo, alebo Jozef Božetech Klemens (1817 — 1883), ktorý bol v Prahe od r. 1837. Do kruhu vedúcich osobností pražského kultúrneho a politického života ho uviedol Karel Amerling.

Prototypom Miloslavy bola Johana Lehotská, rod. Vyšná (umr. r. 1849), žena Jána Lehotského, ev. farára v Trnovci, národná buditeľka, ktorá písala pod pseudonymom Miloslava.

Prototypom Hlinského bol pravdepodobne knieža Rudolf Kinský (1802 — 1836), kurátor Matice českej.

O prototypoch postáv románu Lukáš Blahosej Krasoň písali: F. Kleinschnitzová v recenzii románu Lukáš Blahosej Krasoň, Slovenské pohľady XLVI, 1930, 136; Andrej Mráz, Poprevratové literárne dielo Martina Kukučína, Bratislava 1953, 127 — 163; Ján V. Ormis, Vysvetlivky k dielu Martina Kukučína Lukáš Blahosej Krasoň, I 301 — 309, II 297 — 305, Bratislava 1954; Rudo Brtáň, Neznáma Kukučínova dráma Obete, Slovenské divadlo III, 1955, 85 — 92; Karol Rosenbaum, Vznik a zameranie Kukučínových próz o štúrovskej epoche, v diele Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, 258 — 290.