SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

11. Život seminaristický

Prišol som ta s predbežnou vedomosťou biskupa Očkaja, a z jeho narídenia zložil som sa v semeništi. Tu som hneď v prvú hodinu skúsil, ako mi láska nových spoluvercov vynahradí nelásku bývalých. Držal som za slušné, učiniť hneď poklonu professorom. S týmto úmyslom vojdem napred ku professorovi dogmatiky Andrejčíkovi. Surový tento brucháč odvetil na pozdravenie mojo, u prítomnosti podsprávca, chladným servusom. Potom ma nechá stáť pred sebou a meria ma mlčky od paty do hlavy očima, so založenýma pod pazuchy ramenama. Až po dobrej chvíli sa ozve, beze všetkých predchádzajúcich rečí: Aké ste mali v Rankovcach dôchodky? Odpoviem na urážlivú otázku s pokorou, a on mrzute: No teda škoda bolo zanechať faru. S tým ma zasa nechal stáť mlčiac, a ja som sa uklonil a odešol. Tak vypadla prvá moja návšteva u muža, ktorý ode tridciatich rokov učil, že každého kto nenie rimským katolíkom neomýlne čert vezme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na obed a večeru nepozvali ma ani ku professorskému ani ku klerickému stolu: než priniesli mi nechutné jedivo, vo hnusných cínových myskách, do mojej chyže, ktorú som mal vykázanú medzi deficientmi, t. j. ľuďmi pre korheľstvo, kurevstvo a ubijstvo ku zatvoreniu odsúdenými.

Dva z týchto navštívili ma večer, ošklivý korheľ Jánoši, a zastrelivší na fare nepovolné mu dievča Matejfi. Títo zlorečili hodine svojeho vysvätenia, a zaklínali ma, abych aspoň do „čiernej légie“ nevstupoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tú myšlienku mal som i sám. Chcel som sa prihotoviť za svetského professora histórie alebo gräckej filologie. Na to mi bolo rečeno, že bych tak musel byť mníchom, poneváč všetky školy v rukách mníchov sú.

Biskup mi predkladal, ísť do Viedne na štiri roky do presbytériuma. To som neprijal, tým menej to, abych za štiri roky v Košicach chodil so chlapcami do školy. Bol by snaď biskup na tom pevne stál, ale sa bál, slyšav o mojom panslavisme, že mu klerikov nakazím. Pristal teda, abych len súkromne preštudoval všetky theologické vedy a potom sa podrobil skúšce, čo všetko sa stalo pod rokom. Na vysvätenie však musel som čakať do 9 nov. 1843, až sa biskup zo snemu navrátil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama