SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

13. Prešovská fundácia

Mnoho mi omrzlosti pritiahnul i jeden skutok svedomia. Pamätajúc na požívané v evang. školách dobrodenia, alumnea, štipendia, chcel som to evangelikom nahradiť. Odniesol som do Prešova Muňajovi 500 valutálnych zlatých, čo vtedy bol veliký peniaz, s tým uloženiem, aby úroky slúžili za štipendium pre vynikajúcich vo slavistice študentov. O tom sa dovedeli v Košiciach a klebetali, že si tým hotujem cestu ku návratu do cirkve evangelickej. V Prešove tiež zle ocenili dobrý môj úmysel. Po roku mi písal Fejérpataky z Mikuláša, že je už po mojej fundácii. Tážem sa Muňaja, čo je vo veci? A Muňay odvetil, že školský konvent nechcel vziať na sebä opatrovanie mojej základiny, a peniaze strovil na budovanie. Vzal som ju, pri tak neslušnom s ňou zachádzaniu, nazpät.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama