Rodine v Záborí

Boly to noviny vládne, ale nosily firmu novín neodvislých, ba vzdorosmerných, k omámeniu obecenstva, ktoré si obyčajne zapcháva uši, keď hovorí vláda. Založené r. 1850, maly zastávať princíp nemecko-centralistického zriadenia državy oproti főderalismu Palackého a Havlíčka, a orgánom týchto, „Slovanovi“ a „Constitutionelles Blatt aus Böhmen“. Zakladateľ Denníka Bek mal tú ideu, zaopatriť novinami celé rakúske Slovanstvo zo Viedne, učiniť Denník orgánom i vzdelaných Slovákov. Slovenským Novinám vytknul ten účeľ pôsobiť na slovenský pospolitý ľud. Preto i mňa hneď so príchodom oslovil, abych zdarilejšie a vážnejšie práce oddával Vídenskému Denníku, do nehož i on sám písal. Neučinil som to nikdy, lebo srdco mojo bolo s počestnými českými vlastencami, nie s ľudmi zapredanými, za márny groš píšúcimi. Ošklivily sa mi, ich patriotismom zakrytá zrada i ich pokrytské prevracanie očí. Hurban založil v ultramontánskom orgánu tomto stolicu politickej premúdrosti svojej: mne bol Denník od prvopočiatku ošklivý.

Takým bol temer všetkým, a brzo sa ukázalo, že Bek rátal chybne. Lživy orgán jeho bol obecenstvom odsúdený a zavržený. Keď hlavní redaktor Votka, teraz páter jezuita, ukázal sa vo Praze, prchlo všetko od neho, nechali ho samotného v kaviarni. Lživá firma učinila noviny ešte nenávidenejšími. Lebo to nezostalo tajemstvom. Havlíček ho vyklebetal. Ani denunciácie a zatykanie, vo Viedni i Praze, nepomohly novinám na nohy.

Ubývaniu predplatiteľov chcel odpomôcť Bek premenou redaktora. Prepustiv Votku, učinil jediným redaktorom dosavádneho spolupracovníka Hermenegilda Jirečka, jehož brat Jozef, potomný minister, bol vtedy v ministeriume duchovních záležitostí. Než ani toto neudržalo noviny, musely zaniknúť.

Redaktor však ich nemohol zostať bez chleba. Bek zaopatril laskavcovi svojemu podporu z tajného fondu i na literárny a belletristický časopis, Vesnu. Jireček i mňa udal, mimo vedomosti mojej ako spolupracovníka. Ktorak to? tážem sa ho. Ja vám ničím prispeť nemôžem. To sa ani nevyhľadáva, odvetil, ide len o to, aby bolo o jedno meno viac. Takých to užívajú novinári úskokov! Tu ale všetko bolo marné. Nemohla sa udržať ani Vesna.

A v akej miere klesala, v takej rástly ostrosti Bekove oproti mne. Dával ma často volať a obsypal trpkými výčitkami. Nieste ani teplý ani chladný; píšete o chlebe vlády proti vláde; nadržujete Palackému a Havlíčkovi; považujete noviny vaše len za orgán národa; opposícia je spokojnejšia s vámi, nežli vláda; hodíte sa len ku písaniu článkov pre zhabanie a súdne stíhanie.