SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

3. Počiatok národnej horlivosti

Keď som postúpil do filosofie, dal som sa zapísať do Slovenskej Společnosti, ktorú bol založil Slavkovský, opatroval vtedy priateľ Kollárov, Ján Benedikty. Stalo sa to len z nahovárania spolužiakov a chlapeckej akejši ošemetnosti; preto som i vystúpil po roku. Benedikty povolal ma v záležitosti tejto ku sebe a tázal sa ma, prečo som vystúpil? Preto, odvetil som, že slovensky viem, koľko vedeť potrebujem. Či tak? pokrútil nad tým hlavou ľúbezný, všeobecne milovaný a ctený muž. Teda to len chlieb treba mať pred očima? To bol pre mňa hlas z neba, bola iskra, ktorá zapálila i hlavu mi i srdco. Od tej chvíle zmocnila sa ma až i prepiatá, treštená národnia horlivosť. O ničom inom som nemyslel, ako čím bych najviac osožil Slovákom a ktorak a kde najviac získal proselytov. Hej, kebych vtedy bol videl to, čo teraz vidím! Kebych bol vedel, že práve tí Slováci, za ktorých bych bol hrdlo dal, budú mojími najvätšími vrahmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama