SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

29. Druhý úskok Bekov a odchod zo Viedne

Dielo sa práve dotlačovalo, keď ma dal zavolať, po dlhej prestávce, s koncom novembra 1852, znovu Antonín Bek. S novým rokom redaktorstvo vašo prestáva, oznámil mi hlasom tresavým. Zavierajúc z jeho nesmelosti, že i túto nápasť podniknul na svoju ruku, idem zas ku Lakenbacherovi. Tento ma však teraz prijal odstrkave a odseknul tvrdo, že je Bek zplnomocnen činiť s novinami i redaktormi čo za dobré uzná.

Ráčte mi, nástojím, sdeliť, čo žaloval na mňa. Ministerium, odvrknúl, nenie povinné udávať vám príčiny svojích krokov; to jedno vám povedám, že sa Bek s vámi sniesť nemôže.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcem mu vysvetliť, v čom je vec. Lakenbacher ale na to netrpelive: Niesom a nemôžem byť súdcom medzi vámi. A aby ďalším rečam učinil z krátka koniec, dodal: Ministerium vyplnilo svoju povinnosť oproti vám. Písalo do Košíc, biskupovi, aby vám navrátil zanechanú kaplánku, alebo dal úrad tomu podobný. A i hlä, odmena!

Na nový rok predstavil sa už Lichardovi Hermenegild Jireček ako pomocník. Ja som odešol zo Viedne 17 febr. 1853.