Rodine v Záborí

Hlavním pôvodcom driečneho protestu bol primas Scitovský. Keď prišol do Viedne, učinil som mu u Kapucínov poklonu.

Prijal ma drsnatý „Tót Jaňo“, ako ho vôbec nazívali Maďari, napred so chladnou vľúdnosťou. Keď ale prišla rozmluva na reč a literatúru slovenskú, javil netrpelivosť a vybuchnul tú mrzkú zásadu, ktorej jeho vlastní život odporoval, že čo osobe duchovnej do literatúry? Potom hromžil na literárne spojenie s Čechmi a tvrdil, žeby ani medzi Slovákmi samými nemalo žiadno nárečie osobovať sebe prednosť, ale žeby Gemerčan mal písať gemersky, Šáriščan šárišsky, ako sa kde hovorí, to že srozumitelnosť a sloboda so sebou donáša.

Keď som namítnul proti vražobnému úmyslu tomuto, žeby tak ani jeden katechismus alebo kalendár vydaný byť nemohol, tým menej vyššia spisba a vyššie školy obstávať: vtedy ho už všetka trpelivosť opustila tak, že vyskoknul z pohovky, a tázal sa žurive, aké mienim školy? Gymnásia, reku, aké myslím že vláda má v úmyslu zriadiť dlä zásady rovnoprávnosti.

To bolo primnoho pre syna jednoho šárišského organisty. Behal po svetlici a dupkal: Proti tomu sa oprem s celou silou. A že vláda mieni gymnásia slovenské sriadiť! Od kedy vás učinila účastníkom svojích tajemstev? Budem ja hovoriť o tom s ministrom. Rád bych videť tú vládu, ktorá by sa to opovážila.

Nikdy som nevidel tak bezúzdnu náruživosť pri mužovi tak vysoko postavenom. Nekonečná bola jeho horlivosť za maďarismus. A predca to Maďari boli, ktorí mu, s narážaniem na privezené z Ríma kosti sv. Víta a na jeho útek pred Maďarmi, keď zavoňal zakročeni Rusov, tento náhrobní nápis za živa shotovili:

Boly potom jednako povolené Slovákom, už o pár dní za výjavom týmto, slovenské gymnásia s nemeckou naukosdelnou rečou. Že len rozmnožily paradoxa v Rakúsku, prispeli ku tomu značne Štúr a Hurban tým, že roznítili nový boj proti češtine, a tým rozhorčili ministra Thuna Čechov okolo neho. To národ lokajov! vrhli rukou po Slovákoch. Čo za literatúru môžu stvoriť Slováci sami? A bez literatúry vyššie školy sú nesmysel. I v ministeriume vnutorních záležitostí hľadeli krivo na to slovanské rozlezanie sa a nepotrebné drobenie. V koľkých že rečach, tázali sa, dáme tlačiť pre Slovanov zákony? Nezbýva iného, ako povedať im: Učte sa všetci nemecky.

Ja som štúril prst medzi osy, keď som narážal na to v novinách, odporúčal spisovnú jednotu s Čechmi, hovoril o spoločnej literatúre.