Rodine v Záborí

Pozdvihli v rečovom sporu hlasu svojho znovu i naši svetopovestní veteráni, Kollár a Šafárik, zatracovali cestu, na ktorú zarvali národ nezralí otreštení študenti, ale darmo, hlas ich odznel nepovšímnutý, rozkolníctvo nie žeby sa umenšovalo, rástlo poriad.

Na našej strane udaly sa neočakávané, bolestné desercie. Dosavádni bojovníci za češtinu, Andrej Radlinský a Ján Palárik, prekvapili nás osvedčeniem za slovenčinu. A Radlinský sice, ako predtým bojoval úskokmi za češtinu, tak teraz za slovenčinu; ako predtým vydával pravopisy české, tak teraz slovenské; ako predtým majstroval slovakistov, tak teraz čechistov. Áno opovážil sa posielať na ministerium prosby o zavedenie slovenčiny do škôl i zákonov; on, ktorý nedávno predostrel ministeriumu prosbu za češtinu s tisícami podpisov.

Prírostok však tento stránky Štúrovskej bol vlastne kúpený porážkou. Lebo nie ten prirodzený pravopis svíťazil na sjezdu náčelních Slovákov v Prešporku, ktorý bol zaviedol Štúr, než umelý, o mnoho nedokonalejší a ťažší Hattalov. Škoda to bolo. Keď už mala byť slovenčina, nechby bol býval pravopis Štúrovský. Ale zvíťazila hattalčina, vynímajúc rozkolníctva medzi Slovákmi samými, úplne a na vždy. Nikto už viac na celom Slovensku česky nepíše, okrem toho, kto češtinu zo Slovenska vyobcoval, Hurbana. Nahliadnul posléze že čeština je akosi srastnutá s luteránstvom, a že ju bez nebezpečenstva tohoto nelzä vyobcovať. A ide chvíľa, kde sa presvedčí, že i ohľad na katolíkov bol marný. Luteráni zato sa vzdali češtiny, aby s katolíkmi mali jednu reč. Čo ale z toho, keď títo nechcú mať jednu literatúru? Mladá škola je stránka katolícka, a odpudzuje všetko, čo nenie katolícke, Hlä výhra?

Že ku tomu prišlo, na príčine boli i Češi sami. Bo nielen že sa naskrze neohliadali na Slovákov, rútili sa so všetkými protivnými provincialismami do literatury: než i stránku lapali pri boju o reč slovákistom proti čechistom, dávali tam tým za pravdu, nepodporovali týchto ničím. Keď sme my bojovali za ních, oni staväli roky protivníkom naším, hlaskali ich, pochlebovali im. Mňa hlavne toto odvrátilo od češtiny. Bol bych už noviny písal slovensky, keby bol dovolil Bek, a zklonil sa pred nutnosťou, do akej nás priviedol Štúr, so svojími grandiosnými myšlienkami, a Hurban, so svojou hlbockou múdrosťou.