Rodine v Záborí

Strany školskej výučby musím i ja sebe zťažovať na to, na čo sa s mrzosťou rozpomínajú všetci vrstevníci, že som nikdy nevedel, čo sa učím, a že mi viac ako polovica liet marne uprchla. Náhle som umel čítať, hneď mi dali do ruky latinsky písanú latinskú mluvnicu. Musel som sa učiť, z čoho som ani slovíčka nerozumel. Učitel pri tom inej práce nemal, ako zadať chlapcovi, ktoré otázky sa má naučiť, a keď nevedel, vyprutovať ho.

Tak potom šlo i s vedami v Gemeru. Učil som sa zemepis, ale mappy žiadnej som nevidel. Učil akúsi históriu Uhorska, ale to bolo len bezdušné vypočtenie kráľov a rokov. Učil addiciu, subtrakciu na quadrilliony, ale to som nevedel, že sa to môže vo praktickom živote a ktorak upotrebiť. Učil akýsi prírodopis, ale to bol len puhý slovníčok latinských a maďarských názvov, ktorý len preto tĺkol Škrabák do nás, abysme v čas skúšky mená plynne rapotali. Až v Kežmarku, kam som prešol r. 1829 započalo mi, pod Kraľovanským a Benediktym, trochu svitať. Pod Mihálikom, ktorý najvážnejšie predmety prednášal, ale opilý chodieval do školy, sme len všetečili a nezdoby delal. Jemu potom prešla hodina samým harašeniem a nadávaniem mien.