Štedrý deň

Štedrý deň

Odtlačené podľa Slovenských pohľadov XVII, č. 2 z februára 1897, str. 65 — 78. Ss. XIV, I. vydanie 1929, str. 81 — 106. Ďalšie vydania 1942 a 1948.

Koncept rukopisu (10 listov, t. j. 20 strán, rozmeru 10,5 cm × 17 cm, písaný ceruzkou; Literárny archív Národného múzea v Prahe) nemá nadpis. Uverejnený text sa štylisticky pomerne dosť líši od konceptu. Na uverejnenom texte vidno proti konceptu určité úpravy, napr. nahrádzanie nedomácich slov slovenskými — opisom: shodiť massivnu ,žaketu‘, futrovanú hrubým súknom 1 — zhodiť hrubý krátky kabát, futrovaný dupľovane SP/65, skvelý exemplár humra 7 — veľkého morského raka SP/74; do šešule 7 — do črpáka ap. Autor pomerne často nahrádza v uverejnenom texte v porovnaní s konceptom konkrétne obrazy z dalmatínskeho prostredia neurčitejšími obrazmi so všeobecnejšou platnosťou, napr. plášť z tyrolského lodena 3 — plášť lodenový SP/69, do Lupetra na jeden ťah 2a — Jedným ťahom i päť hodín SP/68. Niektoré obrazy autor v uverejnenom texte rozšíril, napr. reminiscencie na Štedrý deň v Prahe (2 — SP/67), opis prírody (7 — SP/74), úvahu o náboženskom cítení (9 — SP/77). Iné obrazy autor skracuje, napr. … aby sa zem nesypala do priepasti večnosti. Kraj sveta, o ktorom sme takto rozmýšľali [ako] deťmi 4 — aby sa zem nesypala do priepasti večnosti SP/70 ap.

Kukučín chodieval na rybačku zväčša s Ostojićovcami, ako svedčí korešpondencia i spomenuté články. Pravdepodobne oni mu boli čiastočne prototypmi pre rodinu Rustićovskú.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I. zväzku.

Nová tematika však priniesla i nové prvky do Kukučínovho jazyka. Sú to chorvátske slová spisovné, ale najmä slová, výrazy, predložkové spojenia, frázy, zvraty, vety, dialogické prehovory ap. z čakavského nárečia, ktorým sa hovorí na ostrove Brač v Dalmácii. V tomto nárečí je pomerne mnoho prvkov z talianskeho jazyka.

Kukučínovu pravopisnú podobu chorvátskych výrazov a zvratov v podstate ponechávame nezmenenú. Upravujeme iba ojedinelé prípady, v ktorých sa Kukučínov spôsob písania celkom vymyká z chorvátskeho pravopisného systému. Ide o prípady, keď Kukučín miesto i užíva y, teda Kukučínovo gustyrna (v rukopise užíva i aj y) opravujeme na gustirna (spis. gustijerna), lebo chorvátčina nemá y. Pri písaní dvojtvarov sinko, synko sme sa rozhodli pre druhý, poslovenčený tvar.

Chorvátske spisovné slová nechávame v podstate v Kukučínovom hláskoslovnom prepise, hoci sa tento prepis niekedy líši od spisovnej chorvátčiny. Rovnako zachovávame i Kukučínov prepis nárečových slov a Kukučínovo grafické označovanie hlások: napr. Kukučínovo i miesto spisovného chorvátskeho e v slovách ikavského dialektu (lipa, dico, Divica, dičurina); Kukučínovo označenie nárečovej výslovnosti spisovného chorvátskeho h ako e (evala miesto hvala, falen miesto hvaljen) ap. Hláskoslovné dvojtvary nechávame v tých prípadoch, kde Kukučín na označenie určitých reálií užíval i chorvátsky tvar i slovenský alebo aspoň slovenčiaci, napr.: bura i bóra, gospodarica i hospodarica ap. Dvojtvary typu aria, arija; biankaria, bijankarija; Ilie, Ilije; ap. zjednocujeme na arija, biankarija, Ilije.

V slovách, prebratých do bračského nárečia z taliančiny používa Kukučín zdvojené spoluhlásky (napr. famejja, kavalette, piacca ap.) azda pod vplyvom taliančiny a pod vplyvom slovenského pravopisného systému tých čias, ktorý vyžadoval v cudzích slovách pisanie zdvojených spoluhlások (napr. cigaretta, assentírka, massívny). Tento postup odstraňujeme, lebo nezodpovedá ani spisovnému systému slovenčiny, ani chorvátčiny, ba ani nárečiu, z ktorého Kukučín čerpal.

Slová šor, šora Kukučín vo všetkých svojich prácach z dalmatínskeho prostredia píše dôsledne vo forme šior, šiorra (podľa spisovného šjôr, šjôra, z talianskeho signore, signora). V čistopise románu Dom v stráni však už používa tvar šor, šora, charakteristický pre čakavské nárečie, do ktorého sa tento dostal z benátsko-lombardského dialektického tvaru sor, sora. Neskorší Kukučínov tvar šor, šora považujeme za správny, lebo autor k nemu dospel zrejme po dôkladnejšej jazykovej príprave.

V tvarosloví Kukučín postupuje dvoma spôsobmi. Zriedkavejšie necháva chorvátske prípony v chorvátskych spisovných i nárečových slovách, frázach a vetách, ktoré dáva do úvodzoviek (tento postup je frekventovanejší v prvých poviedkach), napr. ,cekíne‘, ,kavalete‘, ,u goru‘, ,paron od broda‘. V tomto prípade zachovávame Kukučínov postup. Ale častejšie badať u Kukučína určitú tendenciu ohýbať chorvátske spisovné i nárečové slová podľa slovenčiny. Nerobí to však dôsledne. V takýchto prípadoch nahrádzame chorvátske prípony príponami slovenského ohýbania. Ide najmä o skloňovanie osobných mien typu Leše (muž.) a Kleme (žen.) a prisvojovacích adjektív, utvorených zo substantív tohto typu. Takéto osobné mená skloňujeme podľa zásad, ktoré platia pre ohýbanie cudzích osobných mien tohto typu: Leše, Lešeho, Lešemu… Prisvojovacie prídavné meno dostáva tvar: Lešeho; Kleme sa neskloňuje. Mená typu Piero, Kukučín skloňuje: Pierota, Pierotovi… i Piera, Pierovi… Dôsledne užívame druhý postup. Pre prípony prvého typu sme sa rozhodli iba tam, kde je v nominatíve -eto, teda: Zaneto, Zaneta, Zanetovi. Chorvátske všeobecné podstatné mená spisovné i nárečové, ktoré nie sú v úvodzovkách, skloňujeme ako slovenské slová tohto typu, napr. barilá, kavalety, do lokvy ap. Slovo šor v spojení s menom, napr. šor Piero, Kukučín často necháva nesklonné, niekedy ho skloňuje podľa slova pán. Pri úprave používame druhý postup. Slovo šora skloňujeme podľa slova žena.

Slovenčiace i chorvatizujúce väzby ostávajú nezmenené podľa prvého uverejneného vydania.

Kukučín pri vysvetľovaní chorvátskych spisovných slov používa viac postupov: vysvetľuje ich opisom, v zátvorkách, v úvodzovkách alebo medzi čiarkami. Zachovávame všetky tieto postupy, lebo aj na nich možno čiastočne sledovať Kukučínov vývin pri preberaní chorvátskych jazykových prvkov. Tieto cudzie prvky v jeho tvorbe postupne ubúdajú a obmedzujú sa neskôr viac-menej iba na pomenovanie neznámejších reálií z cudzieho prostredia a určité dialogické prejavy.

Kukučínove slovné vysvetlivky v zátvorkách bývajú zväčša skloňované ako príslušné cudzie slová pred zátvorkou. Neskloňované tvary vysvetliviek nahrádzame skloňovanými tvarmi. Napr. v Svadbe: ,za oglavu‘ (uzdu), SP/135; „Ah, galioti!“ (galgan), SP/135; — (uzdu), (galgani) ap.

Zásahy do textu okrem zásahov všeobecného rázu uvádzame pri jednotlivých poviedkach.

Štedrý deň

krbka SP/66 — krpka 76, Ačpráve SP/67 — Hoci 78, fík SP/69 — figovník 82, Ačpráve SP/78 — Hoci (podľa Ss 1929/105) 95.