O Slovensku a slovenskej literatúre

^[46]

Leží predo mnou hŕba pekne upravených lacných nemeckých knižiek: Kürschnerova „Deutsche National-Literatur“^[47] (600 — 800-stránkový zväzok za 2 marky 50 pfenigov) s vecnými, dôkladnými poznámkami a výtečnými literárnohistorickými úvodmi; Cottova „Bibliothek der Weltliteratur“^[48] (krásne viazaný zväzok za 1 marku); Hendlova „Bibliothek der Gesamtliteratur des In- und Auslandes“^[49] (zväzok za 25 pf.); Meyerove „Volksbücher“^[50] (zv. za 10 pf.); Reclamova „Universal-Bibliothek“^[51] (zväzok za 20 pf.) a ako sa všetky tie zbierky volajú. Nemci môžu si dnes za nepatrný peniaz zadovážiť svojich klasikov od „Nibelungov“ až po Heineho, a všetky klasické výtvory iných národov v znamenitých prekladoch — všetko vo vkusnej úprave, dobrých textoch, s inštruktívnymi komentármi.

I Rusi v tom smere pokračujú. Tolstoj vydáva v Moskve veľa pekných rozprávok pre ľud po dakoľkých kopejkách; Suvorinova „Deševaja biblioteka“^[52] v Petrohrade priniesla mnoho dobrých spisov; tenže Suvorin je nakladateľom najlepšieho lacného vydania „Puškinových diel“ v 10 zväzkoch (za 1 rubeľ 50 kopejok); vo Ľvove vychodia lacná „Biblioteka russkich pisatelej“^[53] a nová „Russkaja biblioteka“,^[54] obsahujúce najlepšie plody Puškina, Lermontova, Gogoľa, Turgeneva, Tolstého.

I poľská „Bibliotéka mrówki“,^[55] v Krakove vydávaná, statne pokračuje; má už temer všetky diela poľských klasikov; jeden z ostatných zväzkov priniesol Mickiewiczovho „Pana Tadeusza“, s poznámkami, vyše 400 strán za 40 kr.

Načo to všetko vyratúvam?

Aby sme išli za týmito príkladmi.

Nejdem o tom hovoriť, že mnohé vzácne plody posiaľ vôbec nemáme vydané súborne: Kráľa, Kubányho, Kuzmányho atď.; že staré dobré veci sa popredávali, ako napr. Hollý; že najprednejší naši básnici, ako Sládkovič lebo Kalinčiak, márne posiaľ čakajú dôstojného kritického vydania, so zisteným textom, komentárom, genetickým poriadkom, v ktorom by jasne sa zračil spisovateľov rozvoj — len to dnes chcem povedať: vydávajme dobrú, veľmi lacnú knižnicu, aby všetok náš ľud mal prístup k tomu, čo je pýchou a radosťou iných národov; aby i náš pospolitý človek za 5 — 10 grajciarov mohol si zadovážiť „Detvana“ a výbor Sládkovičovej drobnej lyriky, lebo Chalupkove balady, lebo „Reštavráciu“ a „Sv. Ducha“, lebo „Valgathu“ (čo i nedokončenú), lebo „Letiace tiene“, lebo „Roľníka“ s inými vybranými básňami Hviezdoslavovými atď. atď. Správny čistý text, dobre orientujúci úvod, kde treba, vecné poznámky, praktická typografická úprava nech sú vedľa lacnoty hlavným cieľom pri vydávaní. Spoľahlivých a ochotných rúk pre túto stránku našlo by sa dosť; praktickú odporúčam rodiacemu sa Kníhkupecko-nakladateľskému spolku.