ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Prejdime z hornatej Oravy čarokrásnym údolím kraľovianskym do usmievavého Turca, „záhradky Slovenska“. Krajina otvorená, ľud podnikavý, rodený obchodník, ktorý je v Moskve alebo pri Čiernom mori práve tak doma ako vo svojom rodisku, kroj i zvyky sú už premiešané, cezpoľné a cudzie živly sú roztrúsené po pôvodných osadách. Typy, originálne figúry, by si tam dnes už ťažko našiel — zato v strede tejto pôvabnej krajinky, v Turč. Sv. Martine, živšie bije tepna národných záujmov a prúdi myšlienka slovanská. Odtiaľ Svetozár Hurban-Vajanský pošle občas svoj poetický odkaz.

Jeho najnovšia kniha má jednoduchý názov „Verše“. Je neveľká, a predsa zaváži mnoho. Samé drobné veci lyrické: nálady, nápady, túžby, veštby, spomienky, posolstvá, a tým všetkým žiari krvavý rubín lásky k národu. Svetozár Hurban, vynikajúci odchovanec vynikajúceho otca, videl kus sveta: zo severonemeckého gymnázia vrátil sa do vlasti, poznal Moravu, Čechy, slovanský juh i Rusko, popri častých osobných stykoch osvojil si veľké vzdelanie literárne — a každý riadok jeho verša, románovej prózy, žurnalistického článku vždy a znova sa vracia k starej téme: láske k národu. Na tému nachádza variáciu vždy novú; a obráťte ktorýkoľvek list najnovších „Veršov“, všade vycítite, že to nie je len napísané a vytlačené: chvela sa pritom básnikova duša a rozochvieva sa i duša toho, kto čítanému rozumie.

Vajanský ako umelec je pravý opak Hviezdoslava. Verš jeho je hladký, vycibrený; sladkým rytmom plynie v sonete, tercíne, stanci rovnako pekne ako v tvaroch ľahších. Jeho zásluhou princíp modernej rytmickej formy zvíťazil v domácej poézii, ktorá donedávna trpela smutnou prozodickou rozháranosťou. S istotou a gracióznosťou stúpa stavba jeho slôh, a ich pointa vyznie vždy plným akordom. Obrazotvornosť Vajanského nevyrovná sa nevyčerpateľnej fantázii Hviezdoslavovej, i tvorivosťou ako veršovec zaostáva za ním; ale masám a čitateľom iných záujmov jeho vycibrené lahodné slová vždy sa budú lepšie páčiť.

Z tejto zbierky hlasnejšie ako inokedy zaznieva ponurá rezignácia a ostrejšie vyniká satira; slovenský básnik veru nemá na ružiach postlané a samorastlý duch nerád pláva s pohodlným denným prúdom. Asi sa mladosť lúči s básnikom. Ale nie je to ešte babie leto. Dosiaľ mnoho drieme v pere, z ktorého vyšli napr. tieto verše: