Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Hodošiová, Zuzana Šištíková, Iveta Štefániková, Ivana Černecká. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 87 | čitateľov |
Botto je vari najskromnejší slovenský básnik. Už vyše tridsať rokov uverejňujú časopisy jeho slovenské básne, a všade sa hľadel ukryť za pseudonym alebo písal anonymne. Súčasná zbierka jeho zobraných poém stavia ho na tretie miesto v slovenskej literatúre: vedľa Sládkoviča a Sama Chalupku. Je to „Smrť Jánošíkova“, hlavná veľká epická báseň, ktorú obsahuje I. časť zbierky a ktorá Bottovi zaručuje ten význam v národnej literatúre. Je založená na ideálnom obraze junáka bojujúceho za slobodu ľudu porobeného, ako žije v slovenských povestiach, podaniach a piesňach, opierajúc sa o historickú udalosť. Krásne opisovanie prevažuje v prvých troch spevoch, z ktorých najmä tretí je klasický skvost, v ostatných potom hlavné miesto zaujíma reflexia a tu zasa piaty spev drží predné miesto. Báseň končí symbolickým vzkriesením Slovenska. Druhá časť zbierky obsahuje predovšetkým balady, najvlastnejší Bottov živel. Tu vynikajú podarenosťou „Báj Turca“ (ktorej časový podklad neuberá na cene, ale pridáva), „Povesť bez konca“, „Margita a Besná“, a najmä „Žltá ľalia“. Časť III a IV obsahujú básne vlastenecké, príležitostné a niekoľko romancí. Prvé miesto patrí „Piesňam vojenským“, formálne najpodarenejšej skladbe zbierky, popri nich junáckym ohňom vynikajú „Čierna hora“ a báseň „Na tlačiareň“, významuplná „Vrahom“, a krásna príležitostná „Na 60-roč. jubileum A. K.“ Zväzok sa končí nemnohými prekladmi z Mickiewicza a Chomiakova. Botto sa nám tu javí celkove baladistom prvej triedy, ktorý vie zachytiť s rovnakou genialitou povahu i túžby slovenského ľudu, jeho jasné i tmavé stránky. Škoda, že to isté nemôžeme povedať o formálnej stránke jeho veršov, ktoré nie sú ani prízvučné, ani časomerné, ale iba počítané podľa slabík ako u všetkých slovenských poetov. Kde sa stretneme s dôsledným rozmerom (ako v „Piesňach vojenských“), je to iba náhodilé, neuvedomelé. Pravdaže nesmieme zatajiť, že Botto zo všetkých slovenských básnikov po Chalupkovi ovláda formu pomerne najdokonalejšie. Mnohé balady z jeho zbierky, najmä však „Smrť Jánošíkova“, robili by česť každej literatúre.
— klasik literárnej histórie, literárny kritik, editor Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam