ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Zápisky zo smutného domu

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Zápisky zo smutného domu

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Rácz, Martin Droppa, Viera Studeničová, Michal Belička. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

108

čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Zápisky zo smutného domu
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Jozef Rácz
Martin Droppa
Viera Studeničová
Michal Belička

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Martin Kukučín
Názov diela: Dielo VI
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1960
Počet strán: 247

Editori pôvodného vydania:

Ján Ferenčík [šéfredaktor]
Daniel Šulc [zodpovedný redaktor]
Zlata Maderová [technická redaktorka]
Marianna Prídavková [výber zostavila, edične pripravila a poznámky napísala]
Oskár Čepan [doslov napísal]
Elena Chorváthová [korigovala]

POZNÁMKY:

Uverejnené podľa Slovenských pohľadov XIV, č. 1 a 7 z januára a júla 1894, str. 43 — 56 a 408 — 425. Sobrané spisy VI, 1. vydanie 1920, str. 191 — 245. Ďalšie vydania 1928, 1936 a 1948.

Z rukopisu sa zachoval skoro úplný koncept s názvom: Zápisky z mŕtveho domu. Sobral Martin Kukučín. Koncept sa líši od uverejneného textu, napr. štylisticky, usporiadaním motívov ap. Má 18 listov: kapitoly I. — III. sú na listoch, číslovaných 1 — 5, písaných po oboch stranách, IV. kapitola na listoch 1 — 2, písaných po oboch stranách papiera veľkosti 17×21 cm. Z ďalšej časti sa zachovali listy, číslované 2, 3a, 3b — 11, písané po oboch stranách na papieri formátu 10,5×17,5 cm.

Rukopis, ktorý z Brača priniesol do Prahy Ján Menšík, je uložený v Literárnom archíve Národného múzea v Prahe v Menšíkovej pozostalosti.

Kukučín v tejto práci umelecky stvárnil vlastné zážitky z pražských štúdií medicíny (študoval v rokoch 1885 — 1893). Zo spomínaných skúšok 25. februára robil skúšku z interného lekárstva u profesora Maixnera (u ktorého r. 1894 po promócii bol na praxi), potom skúšku z patológie a rigorózum, v marci 1893 urobil skúšku z pôrodníctva, 20. júla mal poslednú skúšku — III. „theoretikum“. 25. júla 1893 ho promovali za doktora lekárskych vied.

Okrem štúdia aktívne pracoval v pražskom slovenskom spolku Detvan (založenom roku 1882). Čítal v spolku vlastné práce, kritizoval práce iných, referoval o knihách, prekladoch ap. Bol aj funkcionárom spolku: predsedom, revízorom i zapisovateľom.

O reštaurácii, ktorú pravdepodobne spomína v Zápiskoch, písal žartovne Jurovi Janoškovi už 28. októbra 1885: „… Nešťastie ma potkalo: objavil som, že pod hospodou v prízemí máme výčep piva. Včera som ho koštoval. Pol litra 6 gr. A je znamenité, jako malváz. To je tedy tá nehoda…“

Priamym zdrojom Zápiskov bola udalosť, ktorá sa stala začiatkom roku 1892, keď Kukučín býval v Prahe na Vinohradoch. Písal o tom i v súkromných listoch priateľom. 4. marca 1892 Jánovi Slávikovi: „… A čo ešte zlého: moja gazdiná sa zbláznila, že okolo 15. febr. som ju musel dať transportovať do ústavu. Do 1. Apr. bývam ešte tu — ďalej už sotva, lebo gazdiná je nevyliečiteľne chorá a usque ad finem vitae zostane už v ústave. Som v celom byte, 2 izby a 1 kuchyňa celé dni a večery takrečeno sám, lebo gazdiná je bezdetná vdova, iba čo tu i tu prídu nazrieť a riadiť jej setrine dve dcéry. Tak keby si sem prišiel a spýtal sa na Vinohradoch, kde p. doktor bydlí, každé dieťa Ti povie — i jo — to je milostpán! totiž ja som považovaný za samostatnú partaj…“

partaj (z nem.) — nájomník

Ďalšie podrobnosti uvádza v liste z 11. marca 1892 Jurajovi Slávikovi: „… Bývam najviac doma a to sám. Iba v noci spáva v susednej izbe dievča, asi 18-ročné, dosť takto k svetu. Moja gazdiná totiž po Vianociach sa zbláznila, ja som ju transportoval do krajinského blázinca. Pravdepodobne sa budem 1. apríla stadeto sťahovať, lebo nemienia sestry gazdinej tento kvartýr naďalej podržať. K holkám som prívetivý, ako doktor má byť, ale cele chladný a odmeraný — tedy si nemysli, že sa dejú nočné výlety a prelety do susedov.

Z patologickej anatómie som si musel vziať kurz, pitvám teraz denne o dušu, až sa hory zelenajú…“

Skoro po uverejnení Kukučínových Zápiskov (25. augusta 1894) napísal Kukučínovi svoje dojmy z čítania jeho niekdajší pražský spolubývajúci, kolega a priateľ Dušan Makovický z Ružomberka pred odchodom k Tolstému na Jasnú Poľanu: „… Dávno som nič takého pekného slovenského nečítal, ako dokončenie Zápisiek z mŕtveho domu. A chválili to aj všetci, s ktorými som o tom hovoril, v Pešti i tu. Veľmi pekný — ako ruský realizmus. A ja som ešte i tú rodinu znal. — Počiatok bol veľmi slabý. — Píš Matej!…“

Poznámky k textovej úprave

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I. zväzku.

pány v bytě SP/45 — pány na byte (podľa rkp.) 62, t. j. SP/46 — to jest 64, s úctivým SP/47 — úctivým 66, č. SP/48 — číslo 67, stala SP/48 — strhla (podľa rkp.) 67, po 1 zl. 20 kr. SP/49 — po jednom zlatom, dvadsiatich grajciaroch 69, gymn. SP/51 — gymnaziálnej 72, s tým SP/53 — tým 75, u hŕby SP/54 — pri hŕbe 77, t. j. SP/55 — to jest 78, zgolomutená SP/56 — zgalamutená 79, níťařského SP/408 — niťařského (podľa rkp.) 80, kde SP/409 — keď 82, hľadia SP/411 — hľadiac 84, kde SP/415 — keď 91, nostralgia SP/415 — nostalgia 92, s tým SP/418 — tým 95, Jedno SP/420 — V jedno 99, nejmilší SP/421 — nejmilejší (podľa rkp.) 101, č. SP/421 — číslo 103, S ostatným SP/424 — Ostatným 106.