ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tomto zväzku uverejňujeme prvé dve časti Kukučínových cestopisných čŕt Prechádzka po Patagónii, ktoré začal Kukučín písať pravdepodobne roku 1920 (tak je datovaný zachovaný koncept). Tretiu časť uverejníme v ďalšom zväzku spolu s cestopisnou črtou Punta Arenas.

Prvý zväzok čŕt Prechádzka po Patagónii vyšiel už roku 1922 (úryvky ešte skôr). Možno však predpokladať, že tieto cestopisné črty písal Kukučín až potom, keď mal v „stenografickom“ koncepte spracovaný celý román Mať volá. Roku 1922 už uverejnil aj „Úryvok z väčšej práce“ Za svadobným stolom (Obrana, Národný kalendár na rok 1922, I, 47 — 71, PA), ktorý mohol byť v pôvodine časťou románu Mať volá. Je síce pravdepodobné, že Kukučín si robil poznámky k cestopisným črtám i na cestách (od roku 1913), ale črty začal koncipovať až neskôr (1920). Preto vo vývinovej línii Kukučínovej tvorby treba zaradiť cestopisné črty až za román Mať volá. Svedčil by o tom i výber štylistických prostriedkov v črtách, častejšie autorské reminiscencie na Slovensko než na Dalmáciu ap. V cestopisných črtách je Kukučínov jazyk viac oslobodený od cudzích vplyvov, než v románe Mať volá.

O Kukučínovom živote v tomto období a o jeho cestopisných črtách možno nájsť v korešpondencii iba niekoľko údajov. Z Punta Arenas píše Kukučín 22. júna 1919 Jozefovi Škultétymu: (List uložený v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine; bol uverejnený v Národných novinách 50, 1919, č. 205, str. 1 a 2):

„… My tuná sme málo pretrpeli, ak kde tu nedostatok daktorého článku, čo sa dovážal z Európy zvlášte Nemecka. Hladu nebolo, mäso a vlnu sme predávali za dvojnásobné ceny a čo majú salnitrové priemysly, a tých je v Chile mnoho, sa tiež obohatili ohromne. Ja som všetky tie časy strávil v Punta Arenas venujúc sa povolaniu, a iba čo som r. 1917 musel byť predsedom tunajšieho juhosl. komité a zažil ako taký i radosti i trampôt, za poldruha roka. Vtedy Srbsko nestálo na veľmi solídnych základoch a Juhoslávia vznášala sa vo fantázii horúcich juhoslovanských mozgov. A ten národ vzdor tomu práve v tie časy ukázal, že je hoden lepšieho osudu. Vysťahovalci z Južnej Ameriky, zvlášte Chile, udržali za všetky roky války trovy juhoslovanskej akcie po svete. Do päť miliónov peč, alebo korún oni medzi sebou dopriniesli a dali na dispozíciu Trumbičovi. Sama Punta Arenas darovala blízko pol milióna a Juhoslovanov je tu menej ako 3000 a dobrá polovica z nich boli a ešte sú dneska veľmi dobrí Austriáci. Dávali svoje peniaze pospolití robotníci v hojnosti a boháči na tisíce. Pravda, tým bolo ľahšie, lebo ako som spomenul, zarobili mnoho peňazí na salnitru a tunajší na vlne a mäse. Okrem toho ten národ založil tuná juhoslovanskú banku, ktorá už na tretí rok dieluje a prospieva a už dnes má filiálku v Autofagasti a onedlho bude mať druhú vo Valparaisu a potom v Rosariu a Santa Fé v Argentíne a v Orure v Bolívii. Celého kapitálu má už 5 mil. podpísaného a vyplateného a onedlho dosiahne 10 mil. Práve vyjednávame s českými bankami na tom, aby vstúpili s nami do potyku a tak nadviazali komenciálne styky pomocou našej banky s Južnou Amerikou.

V roky vojny i tu sme prežili dosť rozčúlení. Bitka pri Falklande nebola ďaleko od nás, Dresden bol tuná a za ním anglické lode. Mnoho sa tu intrigovalo proti nám i za nás, lebo Nemci tu boli veľmi silní pred vojnou a počas víťazstiev furor teutonicus v Magallanesu bol nesmierny. Ja som bol s nimi veľký priateľ pred vojnou, dneska počíname byť zase priatelia, ale v čas vojny boli by i mňa utopili v lyžke vody. Došli sme v intímny styk s Angličanmi, ktorých je tu mnoho a všetko bohatí farmári a s Francúzmi, ktorí tiež sú bohatí. Schackleton keď sa vrátil s Elefrantových ostrovov do Punta Arenas mal v chorvátskom Dome slávnostné recipion i so svojimi druhmi, za účasti všetkých spojeneckých kolónií: to boli veľmi krásne slávnosti, kde Shackleton sa poďakoval národu v chorvátskom jazyku.

Lanského roku som bol v Buenos Aires a stadiaľ som prešiel kroz Cordilleru do Santiaga a Valparaiza, to bolo práve v dňoch pred prímerím, strávil som 4 mesiace na tejto ceste v záležitosti juhoslovanskej banky, ktorej sa nám podarilo dať širší solídnejší podklad, založením filiál, ktoré som spomenul prvej. Tam som sa zoznámil s juhosl. boháčmi a korifei a poznal som ich, že sú to všetko znamenití ľudia, na ktorých môže byť ich národ pyšný. Baburízza ledva skončil dedinskú školu a ten človek môže obcovať, ako i obcuje s diplomatmi a ministrami a vyniká všade vzdelaním a uhladenosťou. Je to najkrajší kvet dalmatskej nadanosti, ktorý sa tu rozkvitol pod cudzím nebom a v cudzej pôde ako dôkaz, že Slavian je schopný ako máloktorý národ na svete. V Buenos Aires tiež jesto takých typov dalmatskej nadanosti ak si počul kedy o bratoch Mihanovićových, ktorí majú najväčšiu flotu v Južnej Amerike, ale jeden z nich padol do osídel rakúskej kamarilly, je Baron von… neviem čo, a tuhý Austriak, ale dvaja druhí sú horliví Juhoslovania…“

Priamo o cestopisných črtách píše Kukučín v dvoch listoch Jozefovi Škultétymu, v liste zo 17. apríla 1921 a 16. augusta 1921 (uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine; boli uverejnené v sborníku Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, 890 — 893).

„… Ja som sa bol literárne odmlčal a zatvoril jedno obdobie ešte pred odchodom do Ameriky. No to odmlčanie bolo zdanlivé, lebo mlčať sa nedá, hoc i čo hovoríš, hovoríš pre seba. Behom rokov som ja napísal čosi a ako som Ti bol zdelil v predošlom liste, mal som úmysel vrátiť sa domov a venovať čas potrebný ku usporiadaniu toho materiálu. Tuším som Ti bol i udal, kedy asi by sa vrátil do Európy. Malo to byť práve v tieto mesiace, takže som mal v pláne toto leto tráviť už na Slovensku. Bol som i porobil kroky vypredať čo tu mám: dom, čosi kampa so statkom a pod., keď zrazu zaľahla na Chile a Argentínu kríza ekonómska taká, že darmo by bolo v tom ohľade čo podnikať. Čilenská valuta dodnes klesla o 40 %, argentínska klesá tiež hoc menej a krem toho sťahujú sa mraky vnútorných otrasení a vonkajších komplikácií, takže dnes nie je tu náchylný nikto čo kúpiť ani odpoly darmo, lebo sa je báť všetkého, i úplnej straty majetku ako vidíme i v druhých krajoch.

S takýmito výhľadmi nerád by aj tu ostal kvôli výpredaju toho mála, čo mám, lebo ostanúc tu, nikdy nevieš, či utratíš len majetok a či neprídu i veci horšie. Látok ku veľkým výbuchom jesto tu, ako kde inde a o príležitosť, keď veci dozrejú, tiež nebude núdze. Usporiadal som ja kus z mojich zápisiek pod tlač a posielam rovno Tebe: ako to budeš považovať za hodné a dovolia okolnosti, aby si to dal tlačiť. Do Česka som to neposlal, lebo myslím, že i u nás sa už tlačí dosť, hoc mohlo sa tlačiť kdekoľvek, poneváč je predmet cudzí a nie náš a celý ambient(?) tiež tak zrozumiteľný Čechovi alebo Japoncovi ako Slovákovi. Ja preci len som považoval za zle, kde inde urobiť taký krok, lebo zas by sa vykladal na zlo a robili by sa z toho bohvieaké dedukcie. Ja som presvedčený, že Ty v mojej neprítomnosti urobíš za mňa všetko, obstaráš totiž tlač, hoc je robota nepríjemná, lebo rukopis ako vidím teraz, keď je už hotový, zdá sa mi trochu nedbalý a písmo nie veľmi čiteľné. No ja nijako nemôžem privyknúť na mašinu a nebol by v stave urobiť prepis strojom. Ešte Ti posielam i mapu, ktorú som ja sám nakreslil a hľadel do nej vkresliť to, čo patrí, ba i niektoré fotografie, ktoré uznám vďačne, nie sú skvelé, ale dajú aký taký pojem o veci…

… Dielo ktoré Ti posielam je I. čiastka a ešte bude nasledovať tri asi také, ba hádam roztiahnutejšte ešte, takže by to bolo v IV. čiastkach. Teraz budem pracovať na II. a pošlem Ti i tú, keď budem s ňou hotový, čo sa môže stať asi v júli alebo auguste, nemôžem udať bližšie, lebo teraz tu nasledujú zimské mesiace, v ktorých ja mávam, ako lekár, mnoho roboty. Rád by tieto veci usporiadať čím skôr, ak len bude k tomu pokoja, lebo po smrti by to išlo všakovak, keď by to ja sám neupravil. Krem tohoto mám ešte jedno menšie dielo, ktoré nemôže sa uverejniť prvej, ako toto, čo som začal teraz usporadovať, lebo s ním súvisí v mnohom a keby vyšlo prvej, bolo by našim čitateľom nezrozumiteľné. Mám ešte tretie, tiež hotové a rozsiahle, ktoré z tých istých príčin musí sa uverejniť naostatok. Ako vidíš, ja som sa podobral spotrebovať mnoho papieru a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt, ak obecenstvo nestratí trpezlivosť, ja už len vydržím a mal som plán, že usporiadam túto celú hŕbu za dva roky i na tom som pracoval úsilne mnoho rokov, ale ako si z horného vyrozumel, tento plán sa sklátil nepredvídanou financiálnou katastrófou. Neostane mi ako zriecť sa vecí nemožných a ja sa ich vďačne zriekam a budem vďačne deliť sily, čo mi ostávajú medzi dvoma prácami, ale rád by sa vytiahnuť stadiaľto…

Cieľ tohto listu je výlučne, aby mal Tvoju mienku o týchto veciach: takže prosím, aby si mu nepodkladal druhé pobočné úmysly. Čo sa týka obsahu tohto listu, bol by Ti veľmi povďačný, keby si ho zadržal výlučne pre seba a nezdeľoval ho nikomu od našich, ani druhých. Ani hádam moje literárne osnovy by nebolo dobre dať na verejnosť, lebo kto môže ručiť, či sa budú môcť vyviesť a keď sa vyvedú, bude vždy dosť času dať o nich znať širšej verejnosti. Ovšem, úmysel, že by rád prišiel domov, nieto príčiny pritajovať, ale prečo, kedy a ako, vari by bolo lepšie držať predbežne pre seba. Čo sa týka narážok na pomery v Chiliach, z toho už na žiaden pád nič sa uverejniť nesmie, lebo to by sa tu dozvedeli, zle, alebo zlomyselne vysvetlili, obrátili proti mne a mohli by ma tým oškodiť, alebo aspoň vystaviť preháňaniu a nepríjemnostiam. Sú tunajší ľudia v tých veciach citlivejší od Maďarov kedysi a majú po Európe mnoho zpravodajcov, poneváč oni radi ľahko žijú na útraty štátu a neradi pracujú čo užitočného, len sa priživujú od šovinizmu a hazafíctva. Ja ako cudzinec nerád by vložil prsty do ich vecí, lebo to je nie moja úloha, ani povinnosť. Svoju stajeň nech si čistia sami, ja im veru ich hnoj kydať nemôžem. A je ho u nich dosť.

Teraz už mi neostane ako Ti doložiť, že ja sa mám ináč veľmi dobre, užívam dosť dobré meno a som dosiaľ zdravý a veselý, ako moja žena a hľadím cele pokojne budúcnosti v ústrety.

Na konci Ťa prosím za odpustenie, že tento tak dlhý list Ti upravujem s takými žiadosťami: nuž ale úfal som sa, že to mi je dovolené očakávať — od priateľstva, ktoré som ja aspoň považoval vždy za najcennejšie, čo mám a myslím v ničom sa neprehrešil proti nemu. Mapa nenie veľmi presná, ale bársaký kreslič môže ju ľahko napraviť dľa veľkého atlasu, myslím Heindricha, do ktorého som vkreslil ako som vedel veci, ktoré sú v súvislosti s mojím dielom. Ak by sa mali uverejniť ilustrácie, tu sú fotografie, ktoré môžu, ak sú nie súce na reprodukciu, byť aspoň trochu vodičom kresličovi. Krajina tunajšia nedarí sa dobre na fotografii a zvlášť keď sa aparát pokazí v ceste, ako sa stalo mne, ktorý beztoho nemôže snímať iba momentné obrázky, lebo v takých okolnostiach nemožno fotografovať na pózu.

So srdečným pozdravom ostávam Tvoj oddaný M. Bencúr.

Punta Arenas 16. augusta 1921.

… Rád by i moje práce tu dokončiť, čo má byť uverejnené. Moje zápisky majú objem privelký, a v ceste by mohli zavadzať. Prehliada sa batožina a mnoho rukopisov by mohlo byť nápadné tým, čo ňuchajú. Ja mám zápisky náhodou stenografované i to nie dľa bežných systémov, ale všakovak prispôsobené, takže nik by sa v nich nevyznal a polícii by sa museli zdať podvratnými a ja ešte mať preháňania s nimi. Radšej čo budem môcť prepracujem tuná, aby toto nemusel mnoho nosiť. Poštou poslať sa bojím. Mnoho listov sa tratí odtiaľto, nie na európskych, na tunajších poštách. Ja keď mám dôležitú zásielku, čakám anglický parník, aby nemusela byť vo Valparaiso alebo Buenos Aires vylodená, lebo tam sa môže stratiť. Teda vidíš, dôvodov jesto mnoho, že musím ešte čakať, ale to je nič teraz už keď asi viem, že nepôjdem nacele neurčito…“

Prostredie a postavy, ktoré vystupujú v cestopisných črtách (Stipičić), spomína Kukučín v liste Verici Krzarićovej z 23. decembra 1925 (list u adresátky):

„Verici Krznarić Buenos Aires 23. XII. 25.

Veľavážená Slečna!

Minulo 14 dní, odkedy sme prišli do Buenos Aires. Cestovanie nebolo najpríjemnejšie. Až po Santos bola veľká horúčava a po celej ceste bolo more rozbúrené niekedy viac, niekedy menej. Od Santosu do Buenos Aires bolo more trochu kľudnejšie, a to práve v krajoch, kde bývajú obyčajne väčšie búrky. V Buenos Aires sme sa predbežne usadili v hoteli a neviem, či zostaneme dlhšie, lebo strava sa nám v ňom veľmi nepáči. Preto Vám ani neoznamujem adresu a prosím, aby ste čo bude potrebné, poslali na adresu p. Viskovića… Dnes príde milostivá Stipičić z Janova s Júliom Cesarom a koncom tohto mesiaca bude pokračovať v ceste do Punta Arenas. Bude to potešenie pre moju ženu, že zostane aspoň nejaký deň s nami…“

Cestopisné črty Prechádzka po Patagónii odtláčame podľa Kukučínovho rukopisného čistopisu, uloženého v Matici slovenskej v Martine. I. časť čŕt Prechádzka po Patagónii vyšla pod názvom Črty z ciest. Prechádzka po Patagónii, časť prvá, Turč. Sv. Martin, MS a KÚS 1922. V texte bol i fotografický materiál a mapa. V Ss (bez fotografií) vyšla I. časť XXV., I. vydanie 1931 str. 1 — 257, II. časť XXVI., I. vydanie 1931, str. 1 — 311, III. časť XXVII., I. vydanie 1932, str. 1 — 399.

V časopisoch boli odtlačené niektoré úryvky, napr. v Národných novinách z r. 1921, č. 6, 7, 8 (Hostinec v kampe. Úryvok z väčšej práce), č. 9 (Na hradskej ceste. Úryvok z väčšej práce), (Črta z pampy), v Slovenských pohľadoch z r. 1922, č. 11, str. 601 — 612 (Úryvok z cestopisu), č. 12, str. 669 — 677 (Črta z prístavu), v Národnej politike z r. 1922, 1. X. (Momentka z Patagónie), v Prúdoch z r. 1922, str. 541 (Nemci v cudzom svetle. Úryvok z Punta Arenas). Tieto úryvky sú zväčša mierne upravené, pravdepodobne autorom.

Pre rukopisný text sme sa rozhodli preto, že cudzie zásahy do textu, ktoré pochádzajú od viacerých upravovateľov, veľmi často vyplývali iba z dobového úzu, ako svedčia napr. tieto opravy: tabaku — dohánu I/170, fajčí — kúri I/172, nevystrieda — nezamení I/330, vyzerajú — sú II/12, motúza — povriesla II/55, ráta — počíta II/182 atď. Niektoré opravy priamo skresľovali autorov štýl: Je kosba — Kosba je II/51. Naše úpravy uvádzame v poznámkach k úprave textu.

Za Kukučínovho života vyšiel iba prvý zväzok čŕt. Druhé dva zväzky sa upravovali až po Kukučínovej smrti. Nazdávame sa, že je potrebné vydať text podľa rukopisu, i za cenu toho, že sa azda vždy, najmä v prvom dieli, nepodarilo správne odlíšiť vlastné Kukučínove zásahy od zásahov upravovateľov. Rukopisný text podáva pravdivý a neskreslený obraz Kukučínového jazykového vývinu potom, ako autor znovu nadobudol kontakt so Slovákmi. Jazyk čistopisu čŕt sa líši nielen od jazyka románu Mať volá, ale sčasti i od konceptu čŕt. Čistopis čŕt sa s výnimkou malého zlomku prvej časti zachoval kompletný, preto ho možno brať za základ ako celok.

Cudzie zásahy do čistopisu sa okrem pravopisu týkali najmä slovníka a slovosledu. Upravovatelia na niektorých miestach vyčiarkli text zrejme z dôvodov štylistických. Mnohé z týchto zásahov považujeme za nepotrebné, a preto na ne vôbec neberieme zreteľ.

Z cestopisných čŕt sa zachoval jeden čistopis a jeden koncept. Čistopis i koncept majú tri časti. Pred prvou časťou čistopisu je titul Črty z ciest. Prechádzka po Patagónii. Napísal Martin Kukučín. Pod titulom je motto, z ktorého časť autor vynechal: „Drotari, drotari, jako dzivé husi (po… potúkac sa musí…)“. Pred ostatné časti dopísali ten istý titul upravovatelia. Každá časť je rozdelená na niekoľko kapitol, ktoré sú číslované a majú aj nadpisy. Čistopis prvej časti má 494 strán, číslovaných 1 — 496. Chýba strana 331 (Najradšej ponechávajú na podnikoch v takejto pohotovosti… sa vnútornosti trochu zohriali a trochu azda aby sa plnila stará osvedčená zásada: klin klinom) a 436, ale na strane 435 je Kukučínova poznámka „nasleduje str. 437“ a strana 491 je dvojmo. Táto časť je rozmeru 10,8 cm × 14 cm, písaná perom, opravovaná perom autorom i cudzou rukou. Na strane 489 je poznámka cudzou rukou: „Sádzať z Pohľadov.“ Na tejto strane sa začína odsek: Je cesta ešte valovitým krajom… Záver čistopisu chýba. Čistopis sa končí vetou: Ovocie sa (tu) nerodí a dovezené stratí prirodzenú chuť po skladiskách obchodov a menovite lodí, kým sa dostane… Chýbajúci text — od pokračovania tejto vety: na tieto strany… až po koniec vety prvej časti — odtláčame podľa prvého vydania Črty z ciest, Prechádzka po Patagónii, Turčiansky Sv. Martin, MS a KÚS 1922 (str. 257 až 273). Podľa tohto knižného vydania dopĺňame aj dve chýbajúce strany — str. 13 zo str. 8, str. 331 zo str. 170.

Druhá časť má 656 strán, číslovaných 2 — 617. Predstavuje úplný text. Pritom strana 106 a 107 je na jednej strane, strany 129, 240 — 241, 352, 357 — 358, 361, 453, 454, 564 síce chýbajú, no bez prerušenia textu, a strany 224 — 236 sú nahradené výstrižkom z Národných novín z r. 1921, č. 9 (Črta z pampy). Autor totiž pri úprave textu vynechal určité partie a iné nahradil novými vsuvkami k týmto stranám: 18a, b, 56a, b, c, 74a, 101a, 111a, 128, 170a, 205a, 261a, 280a, 319a, b, c, d, 351a, b, c, d, 374a, b, c, 396a, b, c, 445a, 471a, b, c, 473a, 490a, 506a, b, c, d, 550a, b, 563a, b, 610a, b. Táto časť čistopisu je rozmeru 10,8 cm × 14 cm, písaná perom na rozličnom papieri, autorom veľmi opravovaná, škrtaná, dopĺňaná novými listami a vlepovanými vsuvkami. Cudzie zásahy sú robené zväčša ceruzou.

Tretia časť má 676 strán, číslovaných 1 — 683. Je doplnená o strany 43a, b. Chýbajú síce strany 143 — 147, 494 — 495, ale text nie je prerušený; ide teda o chybné číslovanie. Táto časť čistopisu je rozmeru 11,5 cm × 14,6 cm, písaná perom, menej opravovaná než predošlé časti a cudzie zásahy sú robené zväčša ceruzkou.

Celý čistopis je uložený v Matici slovenskej v Martine.

Koncept, štylisticky pomerne odlišný od čistopisu, nemá titul. Motto je celé: „Drotari, drotari jako dzive husi / po dalekých krajinách potúkac sa musí…“ (Napr. pieseň). Prvá časť (neoznačená) má 402 strán, číslovaných 387. Z nich strany 138, 143, 304, 312, 384 sú číslované dvakrát, strana 173 jedenásťkrát. Táto časť je rozmeru 10,7 cm × 13,9 cm, písaná perom na rozličnom papieri, pomerne dosť opravovaná. Má nepresne číslované kapitoly (niektoré kapitoly majú iné názvy), v podstate však totožné s uverejneným textom. Na 65. strane konceptu je dátum 15. III. 20, čo je pravdepodobne dátum vzniku.

Druhá časť konceptu (označená ako II. časť) má 462 strán, číslovaných 458. Z nich strana 67 je číslovaná trikrát, strana 105 dvakrát, strana 202 dvakrát. Táto časť je rozmeru 10,7 cm, písaná perom, pomerne dosť opravovaná. Kapitoly nemajú názvy.

Tretia časť konceptu (označená ako III. časť) má 472 strán, číslovaných 466. Z nich strany 40, 313 sú číslované dvakrát, strana 362 trikrát, strana 538 dvakrát. Táto časť je rozmeru 11,5 cm × 14,5 cm, písaná perom, pomerne dosť opravovaná. K rukopisu je priložená jedna strana rozmeru 10,5 cm × 13,5 cm, písaná stenografickým písmom. Kapitoly nemajú názvy a sú ináč rozdelené. Tretia časť konceptu je prerušená v X. kapitole (v uverejnenom texte je to XIX. kapitola).

Celý koncept je uložený v Literárnom archíve Národného múzea v Prahe.

O hospodárskych, spoločenských sčasti i politických pomeroch svojho dočasného bydliska Kukučín najviac povedal v rukopise, ktorý má titul Punta Arenas. Rukopis má 203 číslovaných strán, z toho 112 písaných po oboch stranách (doplnky a vsuvky). Je rozmeru 11,2 cm × 14,7 cm, písaný perom, veľmi opravovaný. Je uložený v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Prepracovanú časť z tohto rukopisu uverejnil pod titulom Úryvok z jednej práce v Živene (XII, 1922, 205 — 208, 224 — 227), a motívy z tejto práce rozpracúva v rôznych prácach s americkou tematikou. Rukopis Punta Arenas uverejňujeme v ďalšom zväzku, t. j. s treťou časťou čŕt Prechádzka po Patagónii.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I., VII. a X. zväzku.

Jednotlivé zásahy uvádzame podľa strán rukopisu.

Časť druhá

sa je rkp./12 — je 213, k robote rkp./33 — do roboty 220, k práci… k nej rkp./33 — do práce… do nej 221, k obsluhe rkp./36 — na obsluhu 221, Od tejto rkp./78 — Tejto 241, vodou rkp./87 — s vodou 244, začala rkp./l00 — sa začala 249, k sadeniu rkp./113 — do sadenia 255, z našich rkp./115 — zo svojich 256, je i ostrižená rkp./133 — sú i ostrižené 262, sa vyliahli sa rkp./136 — sa vyliahli 263, k bežnej rkp./146 — na bežnú 267, k takej jazde rkp./150 — pre takú jazdu 268, sa spúšťa sa rkp./167 — sa spúšťa 274, moje rkp./177 — svoje 279, narovnal rkp./177 — nenarovnal 280, Ovca sa tam rkp./195 — Ovca 287, k Vianociam rkp./207 — na Vianoce 292, od oblaku rkp./210 — oblakom 293, od našich rkp./224 — našimi 299, Od osem rkp./224 — z ôsmich 299, ku mne rkp./251 — na mňa 307, k robote rkp./273 — do roboty 316, k tejto robote rkp./284 — do tejto roboty 321, K robote rkp./292 — Pre robotu 324, nič prázdna rkp./332 — nič 341, k značeniu rkp./392 — na značenie 364, anglicky rkp./401 — po anglicky 369, anglicky rkp./402 — po anglicky 370, brachu rkp./414 — braček (podľa opr.) 373, k rozhľadom a pohľadom rkp./423 — na rozhľady a pohľady 377, končí rkp./424 — končí sa 377, skameneli skamenelé rkp./426 — skameneli 378, hmyria rkp./456 — hmyria sa 388, bližším rkp./458 — k bližším 389, ku prechádzkam rkp./472 — na prechádzky 395, kam sa išli rkp./476 — kam išli 397, nedajú rkp./478 — nedajú sa 398, vynaložením rkp./507 — s vynaložením 410, k slobode rkp./511 — slobode 412, živá ako rkp./523 — živá 415, sme rkp./540 — sme sa 422, Z neho… rkp./565 — z junca 432, malých malých rkp./570 — malých 434, u nôh rkp./572 — pri nohách 434, mihol rkp./586 — sa mihol 440, neľza rkp./588 — nemožno 440, hrnúť rkp./595 — hrnúť sa 443, u nôh rkp./601 — Pri nohách 445.