Zlatý fond > Diela > Listy Maríne Hodžovej


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Listy Maríne Hodžovej

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Guzyová, Ivana Gondorová, Andrea Cabániková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Jana Semaková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov


 

14

[274]

Priloženú kartičku, ktorú som doteraz napísal, by ste snáď zdeliť mohli najlepším dôverníkom našim, pre ktorých vlastne stalo sa to upozornenie v úvode listu. Myslím, že to dobre bude na nich účinkovať, keď vidia, že nielen Hodža, ale aj iní ľudia zhodujú sa v náhľadoch o záležitostiach cirkvi. Ostatne Vy, drahá moja, to najlepšie znáte, komu tú karotku ukázať môžte a komu nie, alebo či sa vôbec dakomu zdeliť má, bo to od miestnych obstojateľstiev[275] závisí, ktoré sú mne naskrze neznáme. Ostatne, buďte dobrej nádeje — my rensirujeme, čo by nás na čas i ohlušila i vlastná netaktika naša, t. j. kde ľahostajnosť, kde „falsche Scham“,[276] kde ohľady svetské, kde prevrátený pochop o liberalizme (lebo toto sú u našich ešte chyby veľmi časté), ale verte, že my rensirujeme. Bol by to čert, aby v devätnástom storočí v náboženských veciach opovážil sa dakto svedomie človeka utláčať. To vláda neurobí. Naľakala sa ona sporov peštianskych.[277] Tunajších deväť-desať luteránov vyrukovalo tiež s rongeizmom,[278] a že keď spravodlivosti nedosiahnu, že sa na iné moci evanjelické (Prusko, Anglicko, Švédsko) wegen Vermittelung einer Abhilfe[279] obrátia, a to hrozne účinkovalo. Len ráznemu vystúpeniu tých deväť-desať osôb pripísať nádobno, že sem k vyšetrovaniu nášho človeka (Mandiča)[280] poslali. Perse tu ho aj najviac treba bolo, bo tu vec cirkvi našej najhoršie stojí. A preto ešte raz, buďte dobrej mysle, bo však znáte, že „pravda predsa zvíťazí“. A keď osvedčia sa Mikulášania za patent, ani toho „predsa“ treba nebude a naše bude navrchu. Zdar boh!

Drahá priateľka moja, ak máte čas, píšte mi čo skorej, čo skorej, čo a ako bratia Mikulášania mienia a nakoľko za dobre uznali prijať chatrnú radu moju. Ak by treba bolo, budem im i Vám ešte písať, len mi povedzte, čo a ako a komu, bo to všetko Vy sama lepšie než ja znať musíte. — Ale čo by aj takejto potreby snáď nebolo, píšte mi, vrúcne milovaná priateľka, bo listy Vaše sú mi oázami v púšti trampôt a bied sveta, ony okrejú, ony rozjaria ma, ony sú duchovnou mannou mojou, oj a divné by mi bolo, keby tak naraz vystali. Avšak ja pevne verím v priateľstvo Vaše a „mit Zuversicht“[281] očakávam priletenie skoré listu Vášho, ktorého zhliadnutie v poštárovej ruke ma už nevýslovnou radosťou naplňuje, poznám ho zďaleka, ba často ráno tušenie mám, že dorazí — — Vidíte, tak navykol som už na ne a na srdečné priateľstvo Vaše. Tak mi dobre padne písať Vám a pobesedovať s Vami v dôvere priateľskej, len sa hnevám, že už dáku mašinu nevymyslia na skoršie písanie, bo mi to takto pomaly ide a ani stú čiastku nepíšem toho, čo by som všetko písať chcel, čo všetko dumám, cítim, myslím — a predsa to hrozne pomaly ide. Neviem, či sa i Vám tak nevodí, ale ja to si už tak primyslím, že ono a dosť ľahko, že sa aj mýlim, a že to len preto tak myslím, bo mi to dobre padne. Ja som raz mal jedného priateľa — menoval sa Samko Jurenka,[282] ľúbil som ho nevýslovne, spolu sme tri roky bývali, spolu básnili, práce si navzájom čítali, posudzovali a nič nekonali bez vedomia obapolného. Potom keď sme sa roku 1846 rozišli, sme si dopisovali. Každý mesiac raz. Ale aké dopisy! Každý viedol denník a koncom mesiaca musel denník ten priateľovi zaslať, aby ten vedel, čo tento každý boží deň robil, myslel, cítil. Tak to trvalo asi jeden a pol roka. Potom môj Samko ochladol — zaľúbil sa do akejsi Matildy a pre Matildu mňa zanedbal. Teraz je — počujem — farár vo Vsetíne na Morave. Písal som mu — neodpovedal mi — — oplan. Bezpochyby je hrozný papučkár[283] a súpruha[284] jeho mu nedovolí obnoviť staré známosti listovne, bo to peniaze stojí. Vidíte teda, raz som už mal priateľa, stratil som ho — — preto nie div, že často také tušenie mávam teraz, že o krátky čas priateľku stratím a len keď to známe písmo vidím v ruke poštára: schwindet meine Besorgnis.[285] A preto, drahá moja, nedajte mi zase dlho čakať na milý list Váš. A nepíšte ho naraz — ale každý deň kus, tak Vám to snáď ľahšie pôjde a list Váš — bez toho, že by ste naraz zunovali písanie, alebo ustali od neho — dlhší vypadne. Vidíte, ja zase už len navádzam, ale teraz jesto veru — už len uznám — i kus egoizmu v nárade mojej, ale to nech Vás nekonfunduje.

Sokola postrieľali. Už len o Troch kráľoch k Vám doletí. Zaviažte mu krídelko, chudákovi, bo veru biedne vyzerá. Nateraz majte s ním strpenie tak ako je, veď sa on pousiluje druhý raz lepšie vyzerať i bystrejšie lietať (ak bude môcť).

Ale tuším ste už čítať zunovali, čo? Ja bych veru ešte napísal pár karát, ale pol dvanástej je — a zajtra ráno treba včas vstať — — — korigovať! (no či to nie radosť?). Teda mi už „Vale Tobě dávam“[286] napísať nádobno. Ale ešte jedno: o tri dni je Nový rok — — čože Vám, drahá, vrelomilovaná priateľka moja, vinšovať? Kebych tak uhádol, veru bych Vám to zavinšoval, čo si žiadate. Za čím duch Váš túži, to ľahko vyveštím z rodoľubých listov Vašich — ale duša? No vinšujem Vám splnenie všetkých túžob Vašich a národu nášmu rok opravdivý cyrilometodejský, život a ruch nový. Ale my i po Novom roku zostaňme len tí starí. — Čo?? — Boh Vás žehnaj, zdravstvujte!

Som Váš srdečný ctiteľ a priateľ

Vilém
29. 12. 1862

[Na okraji poslednej strany:]

A otcovi moju srdečnú úctu a objem slovenský — a blahý rok nový.

Jánošíkov Vám pošlem,[287] kadenáhle ich dostanem, t. j. druhé vydanie toho istého zväzku. Zbohom — dobre spite, sladko snite.

Váš Vilém



[274] List č. 14.

(Archív mesta Bratislavy, inventárne číslo 944/16 — III, zv. 5.) List mal precedensa. Obsahove nepatrí ani k jednému z tu uverejnených, preto ho uvádzame samostatne. V rukopise je cudzou rukou písané 27. XII., čo nijako bližšie neurčuje príslušnosť k inému listu.

[275] obstojateľstiev (z rus.) — okolností

[276] „falsche Scham“ (nem.) — falošná hanblivosť

[277] Naľakala sa ona sporov peštianskych — patentálnych bojov, a najmä bojkotovania cisárskeho patentu, ako aj návrhu Schmerlingovej ústavy

[278] rongeizmus — náuka Johanna Rongeho (1813 — 1887), zakladateľa tzv. „nemeckého katolicizmu“, približujúceho sa k protestantizmu

[279] wegen Vermittelung einer Abhilfe (nem.) — o sprostredkovanie pomoci

[280] Teodor Mandić — Srb, kr. komisár pri uhorskej námestnej rade

[281] mit Zuversicht (nem.) — s dôverou

[282] Samuel Jurenka (1826 — 1907) — Paulinyho spolužiak na lýceu v Bratislave, kňaz a koncesior vo Vsetíne na Morave

[283] papučkár — „pod papučou“

[284] supruha (z rus.) — manželka

[285] schwindet meine Besorgnis (nem.) — mizne moja obava

[286] „Vale tobě dávam“ (z lat.) — zbohom ti dávam

[287] Jánošíkov Vám pošlem — O druhom vydaní Jánošíka, politickej brožúrky, nemožno hovoriť, skôr o dotlači, pretože druhé vydanie nevyšlo. Náklad zhabali po súdnom procese s autormi prvého vydania.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.