ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[162]

Drahá, milá priateľka moja!

Váš milý list som prijal. Ďakujem Vám zaň. V duchu som i ja bol zase tam pod tými martinskými lipami a videl ten národ oduševnený a videl i Vás, zahľadenú na tie lipy posvätné, pod ktorými zrodilo sa krédo národa slovenského.^[163] Krásne to dva dni boli, no viem, že i tie terajšie pekné a milé boli. Kuzmány, Hodža, Hurban, utešená to zábava a pôžitok pre ducha — Ľudmila a Marína^[164] pre dušu slovenskú — a to tam všetko, všetko pohromade bolo. Ej, bolože vám reku sveta, vy šuhajci slovenskí — a my tu na vyhnalci nad Dunajom dumali sme „pri vodách tvých“. Hja, tak je to, heute mir, morgen dir.^[165]

Z Viedne som dostal priaznivé zprávy v záležitostiach luteránskych. Zdelím Vám voľačo, čo zamlčať prosím. Známy som tu s jedným vysokopostaveným dôstojníkom, ktorý kroky terajšej uhorskej vlády nebárs schvaľuje. Tomu som dal jedno — veľmi živé, ostro písané pro memoria^[166] v záležitosti luteránskej, ktorý si ho osvojil a u najvyššieho miesta podal. Bolo to rozľútené, zúfale napísané a malo to vraj účinok veliký. Hneď na druhý deň držala sa ministerská porada a Schmerling^[167] prerazil, v našich interesoch^[168] vystupujúc. No teda buďme dobrej mysle — neomylne rensírujeme.^[169]

Sokol je už dávno hotový, ale nemám času k expedícii. Je to práca omrzná a trvá tri dni — samá mechánia: zložiť tritisíc hárkov, do modrej obálky poukladať, adresy a marky lepiť — slovom, práca bez ducha, pre sluhov. No niet ich, musím to sám robiť. Aby ste ráčili mať ideu, koľko ráz ja toho Sokola prečítam (t. j. najprv odpíšem, potom odpísané prečítam), posielam Vám na ukážku z neho druhú korektúru; len na tretiu korektúru príde „imprimatur“.

V tlači mám teraz dve brožúrky, jedna: „Návrh o únii“.^[170] Táto brožúrka vyšla r. 1843 po maďarsky a v r. 1846 po slovensky od Zaya (preložená od Adamiša),^[171] ale nie je už k dostaniu. A verte mi, ľuďom našim otvorí oči. Je ona za úniu, ale nehanebne, preto som ju znovu vydal — netreba k nej ani komentár. Druhá menšia brožúrka je „Jánošík“, písaná pre ľud o predošlosti slovenskej, o právach národných, maďarizácii atď. No neviem, či mi ju prepustia a či ma snáď nezavrú za ňu, lebo veľa žlče je v nej. Ak boh dá, že dorazí k Vám, ráčte ju odporúčať, rozširovať.

A teraz zbohom, drahá priateľka moja. Boh Vás všetkých opatruj a daj Vám ducha i naďalej takého ako dosiaľ, daj ho všetkým synom a dcéram Slovenska, a víťazstvo skvelé sláviť bude národ slovenský. Tak nám pán boh pomáhaj. Prijmite bratskú pravicu od Vášho

P. S. Ak na Moysesove meniny^[172] skutočne hodláte niečo urobiť, dal by som malú zprávu o tom v budúcom Sokole a povedal, že „dcéry Slovenska verné, ktoré zúčastniť sa chcú hmotnými príspevkami na vďakodare tom, nech sa obrátia zavčasu na paničku Marínu H., ktorá usporiadania veci tej (snáď v porozumení s paničkou L. Kuzmány) prejala“. Viete, drahá priateľka, nám morálnej pomoci od katolíkov teraz veľmi treba a na nich by to veľmi dobre pôsobilo, keby sa doznali, že Kuzmányho a Hodžova dcéra vďakodar posielajú katolíckemu biskupovi. Ostatne, staň sa vôľa Vaša.

Veru Botto by zaslúžil dajaké uznanie verejné utešených prác jeho. Či nie snáď strieborné pero? Myslím, že by to viac od dvadsať-tridsať zlatých nestálo. A aj v Budíne by sa zobralo na to pár zlatých. Ostatne myslím, že i jemu by milšia bola práca rúk našich spanilých, ľúbezných Sloveniek. Napr. vyšitý lipový veniec — a v ňom lutnu národnou stužkou ovinutú a na stužke nápis. A to do rámu zlatého za sklo dať a tak mu poslať. Avšak i tu staň sa vôľa Vaša. Ešte raz zbohom a zbohom.

Váš Vilém