Zlatý fond > Diela > Listy Maríne Hodžovej


E-mail (povinné):

Viliam Pauliny-Tóth:
Listy Maríne Hodžovej

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Zuzana Babjaková, Ivana Guzyová, Ivana Gondorová, Andrea Cabániková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Ida Paulovičová, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Jana Semaková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov


 

27

[450]

Veľactená, drahá priateľka!

Srdečne Vám ďakujem za zprávy, zdelené mi o matičnom zhromaždení. List Váš mi bol veľmi milý a vítaný — on bol jediný, ktorý som o matičnom zhromaždení dostal. Pán Junius tuším tak splašil obecenstvo slovenské, že nám už ani písať nebude. Od dlhého času nedošlo mi ani od najlepších (zdanlive), najvernejších mojich doterajších priateľov riadnej zprávy, listu, dopisu, ničového ničoho. Chladne to všetko, neviem síce, či specifice[451] ku mne, a či len tak vôbec. No vidím, presvedčujem sa, že polárny mráz ľadovou kôrou obťahuje srdcia i priateľov, i rodoľubov, i výtečníkov našich.

Nastáva nám tuším zase epocha materializmu[452] a ľudia rad-radom klaňať sa budú modlám jeho. Povážte si, drahá, milá sestra moja, po trojročnom verejnom živote prišiel som k tomu rezultátu, že priateľa nemám. Keby tu nablízku Hurbana[453] nebolo, zúfať bych musel. Nemám s kým vyhovoriť sa o našich záležitostiach tak od srdca k srdcu, ako bych si to ja žiadal, krom neho — krom neho tuším na celom Slovensku nemám ňadier súcitných. Francisci mi od marca nepísal, Turzo ešte dávnejšie, kmotor Mudroň detto, atď. atď. Dopisu, zpráv a podobné veci pre časopisy moje nedostal som z Bystrice, Martina, Mikuláša už snáď jeden rok. Chladne to všetko. Len Vy, drahá priateľka moja, ostali ste si sebe a zásadám svojim verná. Vy jediná vytrvali ste i v lepších časiech i v nehodách — — prečo? Bo priateľstvo naše je ako tá prvá známosť naša. Obznali sme sa iba listovne, duchovne, priateľstvo naše má základ duševný a nekalí ho hlen materializmu a egoizmu. Ono je čisté, duchovné, pravdivé. To je isté, že je tomu tak. A predsa ktovie, či nenájde sa zlomyseľník, čo i tento čisto duševný pomer na zlé vyložiť probuje, lebo veď vraj zlosť človeka nič iné neprevýši, jedine dobrota a milosť božia. A preto nedivil by som sa ani mak, keby o pomere našom dáke klebety povstali. Ak by tak bolo, tie fumigujme a žime i ďalej život náš opravdivého priateľstva a zdeľujme si ďalej naše obavy a túžby, radosti a žiale, sny a ideály na poli lásky národnej, bo ak kedy, sestra moja drahá, tak je teraz zvlášť doba tá, v ktorej mi je každý list Váš lístkom olivovým mieru duševného, donesený na — potopou materializmu zmietaný — koráb života môjho.

Tretieho roku, vlani, veľmi pilne dopisovala Amália Launer.[454] Teraz ale tiež už celkom zatíchla. Ale kam som z toho matičného zhromaždenia zabehol? — na priateľstvo naše. Zabehol som, ale nezablúdil, bo matičné zhromaždenie a pomer náš vzájomný — dobre viete — sú veci, jeden základ majúce: rodoľubstvo.

„Vráť sa do koľaje skutočnosti,“ hovorí kdesi ktosi — teda k matičnému zhromaždeniu. Všetko bolo pekne, dobre a slávnostne, vyjmúc troch vecí, ktoré nemalú neopatrnosť prezrádzajú. Vymenovanie Palackého,[455] vymenovanie Bleiweisa,[456] poslanie Letopisu cárovi ruskému[457] sú dôkazy nováctva v rutine politiky. Vlani, keď som bol na brnenskej slávnosti, bolo nás tam Slovákov dvadsaťšesť. Prišiel Radlinský a Tamaškovič ku mne, aby sme šli Palackému a Riegrovi[458] na poklonu v mene Slovákov, a abych ich ja ta viedol. „Páni,“ vetím ja, „to nejde. Palacký nie je len dejepisec československý, ale je i náčelník strany protivládnej, my k nemu a tým menej k Riegrovi ísť nemôžeme, nemienime.“ Prosím Vás, je to veľké protirečenie, vlani 10. septembra povedali sme: „… ráznym plnením[459] otcovských úmyslov Vášho c. k. a. Veličenstva, menovite v zmysle dňa 20. októbra 1860 vydaného diplomu a najvyššieho patentu od 26. februára 1861 ku vnútornému a vonkajšiemu zosileniu celistvej dŕžavy“. — A toho roku dňa 8. marca povedalo sa: „… výtečníci, ktorí zastávaním a podporovaním záujmov našich tohto vyznačenia zvlášť hodnými sa preukázali.“

Tu nemožno povedať, že sú to len záujmy literárne, bo politika je s Maticou úzko zrastená. A ešte Palacký ako-tak, ačpráve politika a dejepisca v ňom na dve poly prerezať nemožno, predsa aspoň alegorovať sa dá, že to čestné členstvo ako dejepisec dostal. Čože ale Bleiweis, ktorý krom politických článkov iného ničoho nepísal? — A ešte ten Letopis ruskému cárovi ad personam[460] poslať a nášmu nič!!! Ej, ej, veru to veľká neobozretnosť bola a plané následky mať môže. No item,[461] stalo sa — teraz už len na tom kumštovať treba, aby sme to dáko opeknili a každé podozrenie od nás odvrátili, bo i na tomto poli zlomyseľníkov a denunciátov, ako znáte, nechybuje.

Neviem, či to znáte, že ma zvolili za seniorálneho inšpektora.[462] Na toto písal mi pán Kuzmány pred matičným zhromaždením nasledujúce slová: „Vy, pane Pauliny, prijali ste zvolenie za seniorálneho inšpektora — a teraz hneď prvý raz neprídete na seniorálny konvent??!!! Ak Vám je vec naša cirkevná tak ľahostajná, že ani len na prvý superintendentský konvent neprídete, ja nepotvrdím ten seniorálny protokol — a vezme, kto bude chcieť, všetko pre márnomyseľnosti naše.“ — Nuž vidíte, drahá priateľka moja, tri roky som redaktorom — to som si vyslúžil, že ma Kuzmány nepotvrdí!!! Či Vám nejde do smiechu? Rozumie sa, že som na ten list ani neodpovedal, tým menej, bo začína sa ako dáka stredoveká pápežská bula slovami: „Majteže rozum!“

Sľúbil som Vám poslať Bürgerovu baladu Lenóra. Posielam Vám ju, prečítajte si ju. Je to krásna balada, a čo viac, i povesti slovanskej. Miestami ju Jakub Grajchman od slova do slova upotrebil vo svojej romanci Láska a smrť (Lipa I., str. 234).

Aj životopis Bürgerov je zaujímavý.

Posielam Vám aj fotografie mojich detí s nasledujúcim zoznamom:

1. Mína,[463] narodená 6. 10. 1856, sangvinická

2. Oľga, narodená 20. 2. 1859, cholerická

3. Marína, narodená 26. 2. 1860, flegmatická

4. Elena, narodená 5. 10. 1862, melancholická, táto je najpeknejšia, ale zle trafená, lebo sa hýbala. Oľga je celý otec — i telesne i duševne, jediná to, čo podala sa na mňa.

Srdečné pozdravenie pánu otcovi a hlbokú úctu milostivej pani matke. Od mojej ženy — služby. Zbohom!

Váš oddaný ctiteľ
Vilém

[Na okraji, str. 5:]

Upozorňujem Vás na znamenitú veselohru Po anglicky.[464] Ak by ju ale snáď chceli hrať, opísal bych zovrubne i oblek atď.

[Na str. 6, 7:]

Koncom decembra moje časopisy prestanú vychodiť.[465] Potom výlet urobím na horniaky a možné, že prídem i na Oravu a k Vám do Liptova. Teda v januári — do videnia!!



[450] List č. 27.

(Archív mesta Bratislavy, inventárne číslo 944/33 — III, zv. 7.) List nie je datovaný. Podľa obsahu ho Pauliny napísal v auguste (po 4. auguste) v Skalici 1864.

[451] specifice (lat.) — výlučne

[452] epocha materializmu — tu v zmysle hmotárstvo

[453] nablízku Hurbana — v neďalekom Hlbokom, kde bol J. M. Hurban ev. farárom

[454] Amália Launer — (jej bližšie biografické údaje nepoznáme). Pauliny už r. 1862 uverejnil v Sokole jej báseň Sokol.

[455] František Palacký (1798 — 1876) — popri L. Riegrovi a K. Havlíčkovi-Borovskom popredný predstaviteľ českej liberálnej buržoázie, ktorá od r. 1848 žiadala federatívne rozdelenie Rakúska i Uhorska. Palacký bol poslancom na českom sneme. Jeho význam však spočíva najmä v jeho historickom diele Dejiny národu českého v Čechách a na Moravě. Založil Časopis českého museum, Maticu českú a literárny spolok Svatobor.

[456] Janez Bleiweis (1808 — 1881) — buditeľ a vodca slovinského národa, študoval v Ľubľane a vo Viedni medicínu. R. 1832 dosiahol doktorát, do r. 1841 bol profesorom v Ľubľane. Založil časopis Novice, okolo ktorého sústredil všetky pokrokové kultúrne sily. R. 1844 uskutočnil úpravu slovinského pravopisu, jeho iniciatívou vznikla i Matica slovinská a iné kultúrne ustanovizne. Bol členom Krajinského snemu, vydavateľom slovinskej literatúry a podporovateľom kultúrneho života.

[457] ruskému cárovi — Alexandrovi II. (1855 — 1881)

[458] Ladislav Rieger (1818 — 1903) — popredný český liberálny politik. Začiatkom šesťdesiatych rokov stal sa jedným zo zástupcov českej krajiny v ríšskej rade vo Viedni a vypracoval tam program českých federalistov, ktorí tvorili opozíciu proti Schmerlingovmu centralizmu.

[459] Ráznym plnením… — Citát z prejavu predsedu Matice slovenskej Št. Moysesa, ktorý viedol matičnú delegáciu (K. Kuzmány, J. Francisci, J. Gotčár, A. Kordoš, M. Mudroň. a J. Čipka) pred cisára vo Viedni.

[460] ad personam (lat.) — osobne, pre vlastnú potrebu

[461] item (lat.) — ďalej, tiež

[462] za seniorálneho inšpektora — V. Paulinyho zvolili za seniorálneho inšpektora v senioráte nitrianskom a aj tam obhajoval myšlienku Slovenského okolia. Tento úrad zastával až do r. 1867.

[463] Mína — Vilma, neskôr sa vydala za Matúša Dulu, Oľga za Št. Hrušovského, Marína za Pavla Valaška, Elena za Miloša Štefanoviča.

[464] Po anglicky — veselohra nemeckého spisovateľa Körnera, vyšla v Černokňažníku IV, 1864, č. 10 na pokračovanie.

[465] Koncom decembra moje časopisy prestanú vychodiť — Prestal vychádzať iba Černokňažník, ktorý sa stal prílohou Sokola, Sokol pokračoval až do r. 1868.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.