Listy Maríne Hodžovej

^[488]

Veľactená, drahá priateľka!

Ráčili ste mi poslať boli od Dievčenskej besedy usporiadanej lotérie, a síce čísla od 291 po 310. Za týchto dvadsať žrebov pripadajúcich šesť zlatých Vám v prílohe odosielam. Ráčte — ak čo zakúpené boli, vyhrajú — len sem na mňa pre „skalických Slovákov“ poslať. Úfam sa, že každý Váš agent tak šťastný bol s odpredajom ako ja, a že tak dostane sa dajaký výťažok i pre Matičku našu.

Nového je moc — a vážneho. Ostatne to i tak viete z novín, o tom Vám teda písať nejdem.

August zase blíži sa už. Tuším, že uvidíme sa toho roku v Martine. Uslyš pán boh!

Ak stihnete, opíšte mi, ako zasvätíte toho roku šiesty jún.^[489] Bude to istotne veľkolepé.

Na snemovné voľby aké sú výhľady? — Koho chcú neprajníci a koho naši? Či jest nádej, že naši prerazia?

Pán Dumný veľmi rozbehol sa, že mi bude pilným pracovníkom pre Sokola, ale od toho rozbehnutia ani nehlesne. Nič nečujem o ňom. Či je vari chorý?

Môj srdečný pozdrav všetkým dobrým priateľom, Vašim milým rodičom moju najhlbšiu úctu. Ľudmilke^[490] srdečné pozdravenie (tieto dni som často myslel na ňu, prečo, myslím, uhádnete. Je to špatný národ to chlapské plemä — mužov málo v ňom; ešte, tuším, medzi ženskými viac žien jesto ako medzi nami mužov — ráznych).

Prajúc Vám všetko dobré — zostávam vždy Váš starý

Viliam