ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[466]

Veľactená, drahá priateľka!

Milý list Váš som dávno čakal. Darmo je, vo fašiangoch dievčatká práce moc mávajú; písať nestačia — tuším už ani priateľom.

Straniva žrebohry ráčte byť uspokojená, ja istotne všetky žreby odpredám a peniaze Vám onezaveľa pošlem.

Ohľadom kritík a zpráv o našich ochotníckych divadlách som celkom mienky Vašej. Že tomu tak, uhádli ste, myslím, už i z tej okolnosti, že ja také predstavenia len veľmi nakrátko spomínam. Je to vždy to isté v tých dopisoch a kritikách; najlepšie teda len napísať: dňa… predstavovalo sa to a to. Osoby: kráľ (pán N. N.) princezná (panička N.) atď. Hralo sa vôbec veľmi dobre. Divadlo naplnené. Čistý výnos 100 zl. Punktum. Takéto zprávy sú mi veru najmilšie. Načo to toľko tú istú slamu vždy mlátiť. Rezultát každého dopisu je vždy ten istý — t. j. prísnej kritiky niet. Túto ochotníci naši ešte práve tak neznesú, ako naši páni „veľkomožní“, „dôstojní“ atď. spisovatelia naskrze žiadnej kritiky neznesú. To, hľa, je, vidíte, príčina toho, že ja v Sokole žiadne kritiky kníh neuverejňujem.^[467] Keď čo vyjde, poviem: vyšlo to a to, teš sa, národe slovenský, na tú duchovnú hostinu, je to krásne, kupuj len a plať. Sláva! To, hľa, je moja stereotypná kritika. Lebo, povieš dačo, hja, ktovie, či ten pán spisovateľ nie je v dakom spojení s tým alebo tým pánom veľkomožným a dôstojným, či snáď práce a moitié^[468] nevydali spis ten a potom beda tebe, Sokol; obstrihajú ti kriela. Lepšie tebe mlčať, a keď už len pre hanbu svetskú dač’ povedať musíš, teda chváľ odušu všetko, čo je v slovenčine tlačené. Preto, hľa, som ešte len aj tú Thullovu^[469] gramatiku tak veľmi vychválil, lebo reku Thullovcov jest viacej na Slovensku, i v Liptove — Šefranka, Nemessányi,^[470] Štefanovič, Philadelphi^[471] atď. atď. Nasledovne to strana mocná, ak im ich človeka nepochválim, oboria sa na mňa a zachlomaždia ma i so Sokolom. A potom pán Thull odvoláva sa v predslove svojom na Viktorina a Hattalu,^[472] najprvnejších gramatistov a kompozítorov, ergo to už len musí byť dač’ výtečného. Chválil som teda. Včera ale mi jeden pán profesor píše, že načo som to urobil. Ale čert by vám všetkým uhovieť vedel. Bolo tam reku v predslove Hattalovo meno, nuž som dostal rešpekt. Ako by aj nie, keď na celom Slovensku — teda aj na svätomikulášskej fare^[473] — vraj niet človeka, čo by jeho gramatiku posúdiť vedel. A kto z neho spravil tak slávneho filológa? Epigenes^[474] a minister Thun.^[475]

Ale čo ja Vás nudím týmito redaktorskými skúsenosťami? — Dosť.

Tieto dni som preštudoval dramatickú báseň Posledné dni Veľkej Moravy.^[476] — Je to hrozne plané. Osoby historické i nehistorické (tieto veru mohli vystať; načo tam rok 907, ešte Svätopluk a Rastislav; takú licenciu poetickú, čo i históriu pomätie, neľúbim), pád Moravy historický, ale dráma, vyjmúc tragický koniec toho, čo i bez drámy vieme, naskrze žiadna. Žiadne zapletenie, naskrze žiadna nádej na dobrý výsledok; už keď človek tretiu scénu číta, vie, že Mojmír neomylne padnúť musí. Snovanie pletích nie je v jednej osobe zosústredené, ktorá by všetky nitky v ruke mala, na protivnej strane zmalátnenosť, žiadne namáhanie po uchránení dŕžavy, len tak, akoby to už i tak muselo byť, teda načo hrdlovať sa — nerobí nikto nič. Mojmír je taký masculus pictus^[477] — a Arpád hrdina so skvelým táborom, ktorému ešte pred bitkou všetko holduje. — No je to veľmi slabé, a vyjmúc pár znamenitých reflexií niet v tom ničoho.

Budúci týždeň sa strojím Matúša preštudovať. Raz som ho už čítal.

A potom ešte i to hrozné krvipreliatie v tom Páde Moravy. Či ste to už čítali? Neusmiali ste sa, keď dajedni víťazi zomrieť museli, bo žrec maďarský dotkol sa ich rožkom koberca svojho. Das ist schon das Höhere^[478] —.

Ale človek to tak pomaly navykne i to, čo mnoho nestojí, za dobré držať, pretože je to teraz u nás módou. Len povážte napríklad tie úvodné články „našich milých Vedomostí“ od času odstúpenia Francisciho od redakcie.^[479] Je to hrozne prázdne. Len dajedny spomeniem: Na nový rok,^[480] Komu sa nelení, hlavne ale posledný Na Jozefa písaný článok. Je to zem a nebo, keď to človek porovná s Hurbanovým úvodným článkom (v čísle 20). V tomto je život, sviežosť: „Čo ma po sneme, keď národ môj na ňom ako žobrák zase len schody zametať bude.“^[481] To je už dač’ iné. To i ja vďačne podpíšem, ale ešte v inakšom zmysle ako Hurban. Moja mienka je nevoliť: „Ressuno!“ Voliť ablegátov jedine z Liptova, odinakiaľ nie. Inde celkom zdržať sa voľby, aby maďaróni dostali sa na snem. Lebo čo ako namáhať sa budeme v Nitre, v Trenčíne, vo Zvolene, Tekove, Honte, Novohrade, ani jedného Slováka neprevedieme, a síce hlavne pre neprajné nám úrady. Lepšie teda povedať: „My nevolíme, kým nebudú nám daní nemaďarónski úradníci.“

Päťdesiat stohlavých drakov chráni v hore a stráži kráľovu princezku. Kráľ každý deň kŕmiť a napájať dá šarkanov a im ešte všelijaké masti posiela, aby otuhli, dá im zbraň, akú chcú, a potom vyzve jedného biedneho žobráčika, aby išiel do hory a vyslobodil mu dom, vyrval princezku hltavým drakom; pošle ho bez zbrane, zbraň vraj tvoja — tvoja dobrota, štít tvoj — prostota, naivnosť, choď a bor sa — a ešte mu snáď i ruky poviaže. No iďte, Slováci, sťa ten žobrák, vyrvať drakom pre Viedeň tú korunu svätoštefanskú. Ale by bol blázon každý, čo by si šiel prsty páliť. — Vyvoliť v Liptove dvoch hodných mužov a potom cestou podpisov alebo novín osvedčiť sa, že tí reprezentujú vôľu národa, že my inde nevolíme a protestujeme proti voľbám, kroz maďarónske úrady prevedeným. To mienka moja dotiaľ, kým všetky stolice slovenské Slovákov nedostanú za náčelníkov.^[482] Čože, či len vždy budeme gaštany vyberať iným z ohňa, a sebe nič? Ej, už toho tuším dosť bolo. Jest i tretia cesta, s Maďarmi nie, ale ani s vládou, ktorá len vždy sľubuje a nikdy nič nedáva. — Čo Vy tam na to?

Nuž ale novinky mi naskrze žiadne nepíšete. Ako sa má pán osvietený Váš hlavný župan? Či aj žena je už tam?^[483] Čo robí? Či často schádzavate sa? — A prečo Slušný^[484] vypadol z úradu? — A ako dostal sa na jeho miesto ten zradca Š.? Ten človek bol pri inkvizícii, ktorú Mandič pri evanjelickej cirkvi v Pešti konal, pisárom a všetky papiere Székácsovej^[485] strane vždy potajomne zdeľoval. Ako naraz prišiel do takej veľkej grácie u osvieteného pána hlavného župana, ktorý ho predsa dobre zná? — A čo Grajchman?^[486] Jurecký? Vôbec, ako kryštalizujú sa teraz spoločenské i nespoločenské pomery? To by ma všetko veľmi zaujímalo, a Vy nič nepíšete.

Počujem, že Francisci, keď v Ľupči^[487] bol, poklonu svoju u Philadelphiho urobil. Nad touto novinou tu ľudia trochu hlavami krútia. Ja som ale znovu riekol, že je to lož, nepravda, nemožnosť.

Srdečne pozdravujem všetkých Vašich milých domácich a som vždy