SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

26

[440]

Drahá priateľka moja!

Len napochytre pár slov. Veru pravdu máte, že „človek mieni a boh mení“.[441] Aj my tu tešili a strojili sme sa na to matičné zhromaždenie a plány robili a radovali sa na zhľadanie milých priateľov našich tej slovenskej našeti: no „človek mieni a ,Junius’ mení“. V Mešnom (15. júla) na sjazde „redaktorskej skalickej kompánie“ po náležitej porade a rozvážení vecí uzavreli sme: nejsť do Martina.[442] Verte mi, že nám to hrozne horko a trpko padne, no nutno nám je, aby sme ukázali, že záleží nám ešte dačo na ťažko urazenom mene našom, na nedotknuteľnosti cti našej, že bolí nás to: za unúvania a práce naše takejto dôjsť vďaky od orgánu Matice slovenskej, od Pešťbudínskych vedomostí. Ako „Obzor“[443] vyzerá, to viete. On neomylne za cenu (3 f.) česť činí národu slovenskému. Že tak Černokňažník a Sokol nevyzerá ako kedysi, ľahko bude k pochopeniu, keď Vám, dieťa moje drahé, zoznám, že niet tristo predplatiteľov. Ba dnes ešte ani tristo šesťdesiat. Či prídu ešte, neviem. Z čohože mám, prosím Vás, nakladať? Platu už neťahám, iba penziu štyristo deväťdesiat forintov — a moja žena — to tuším viete — pre moje rodoľubstvo utratila proces, ktorý jej pol imania zhltol! A „orgán matičný“ prisviedča, keď nám Viktorin nadáva do hromádkovcov,[444] ktorý s literárnymi podujatiami Čechov klamal a národ zrádzal, či to nemá bolieť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Francisci, počujem, zatratil vystúpenie Juniusa, ale vraj Ferienčík ho poslúchnuť nechcel, mysliac, že keď zničí nás, že svoje vačky našpikuje predplatkami. No — len aby sa nezmýlil, bo to často tak býva, že kto druhému jamu kope, sám upadá do nej.

My teda ani jeden do Martina neprídeme, no pevne veríme, že nájde sa tam človek, ktorý nehľadí tými Ferienčíkovsko-Juniusovskými sklami na veci a ohlási sa za nás — ťažko napadnutých, urazených, ktorí spor nezačali, nezapríčinili. My neustúpime, a čo všetci upadneme — a odhodlaní sme (keď sa už raz špinavé šaty slovenského človeka von z domu prať majú) vždy tej samej zbrane použiť, ktorou bojovať sa bude proti nám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

A prosím Vás, ten klam! Ferienčík píše svoj článok v čísle 54,[445] akoby nebol čítal ešte 12. číslo Sokola, no nám Bobula obálkou dokázal, že Sokol dňa 3. júla včasráno už v Budíne bol a že Ferienčík svoje odvolanie len po prečítaní Sokola napísal, aby potom v 56. čísle tým lepšie proti nám zúriť mohol. My ideme rovno, pravo, a oni také kľučky robia. Verte mi, že to k zúfaniu nad človečenstvom a jeho statočnosťou. — A ak sa nenájde človek, čo by nehodil kameňom po nás, už aspoň Vy, drahá priateľka, ujmite sa v spoločenských kruhoch veru nezaslúžene osočovaných „rytierov“ skalických.[446]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale jednu prosbu mám. Veľmi by som Vám bol povďačný, keby ste dakoho zo známych vašich požiadali, aby mi hneď prvý deň čo akú krátku zprávu o zhromaždení písal. Vás nechcem o to prosiť. Bo viem, že inak zaujatá budete, a času Vám ku tomu nezbude. Ale nájde sa snáď dáky mladoch, čo mne to, Vám kvôli, urobí. A potom nech by išiel i do výborového zasadnutia a mi zas i o tomto na druhý deň referát poslal. Zvlášť ak by „Juniusovský“ spor do reči prišiel, to by ma veľmi zaujímalo čo skorej vedieť čo a ako o tom, čo obecenstvo, čo výbor myslí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a teraz už dosť! Prajem Vám šťastlivú cestu, veľa zážitkov duševných i telesných (na plese, bo viem, že tanec bude) a keď sa Vám dobre povedie, pomyslite i na tých „orgánom matičným“ zo zhromaždenia nateraz vypudených „rytierov“ a „hromádkovcov“, pomyslite si na Vášho priateľa, ktorý duchom tam medzi Vami bude, dušou ale ubolenou, nechtiac skaliť prameň čistej radosti zhromaždenia, zostane v Skalici — — —

do smrti verný národu svojmu

Vilém

[Na okraji:]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja žena je na dlhší čas v Kečkeméte.

Dňa 20. júla je v Hlbokom seniorálny konvent. Vtedy tam budem.

Dňa 8. augusta sú u Radlinského hody.[447] Tam zase schôdzka.

Modrányi Karol[448] dňa 11. júla o 10. hodine ráno zomrel — pre evanjelikov, t. j. stal sa katolíkom.

Práve doletel Palárikov článok vo Vedomostiach.[449] Ferienčík pekne zadržal verejne dané slovo, že pred matičným zhromaždením už nič nebude uverejňovať proti nám.



[440] List č. 26.

(Archív mesta Bratislavy, inventárne číslo 944/9 — III, zv. 7.) List je nedatovaný. Podľa obsahu Pauliny ho napísal asi v dňoch 16. až 20. júla 1864.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[441] „Junius mení“ — Junius, pseudonym J. Palárika, pod ktorým uverejnil v PbV článok, vyčítajúc v ňom redaktorom ostatných časopisov, že neoznámili vyjdenie Hattalovej gramatiky. Spor sa rozrástol a zasiahol doň aj K. Kuzmány a J. Kalinčiak. (Porov. Sokol III, 1864, č. 24.)

[442] nejsť do Martina — nejsť na prvé výročie založenia Matice slovenskej 4. augusta 1864

[443] Obzor — noviny pre hospodárstvo, remeslá a domáci obchod, ktorého zodpovedným redaktorom až do XX. ročníka bol D. Lichard. Vychádzal od októbra 1863 do r. 1882, bol veľmi rozšírený (vychádzal v náklade 1000 ex.) a populárny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[444] hromádkovci — prívrženci Jana Nep. Hromádku (1783 — 1850), profesora češtiny vo Viedni, redaktora Viedenských novín. Pauliny naráža na jeho prednášky o českom jazyku, ktoré sa po r. 1848 stali predmetom posmechu.

[445] Ferienčík… v čísle 54 — Pešťbudínske vedomosti IV, 1864, č. 54.

[446] osočovaných „rytierov“ skalických — A. Radlinského, redaktora Slovesnosti, D. Licharda, redaktora Obzoru, J. Slotu, redaktora Národného učiteľa, V. Sasinka, spoluredaktora Slovesnosti a V. Pauliny-Tótha, redaktora Sokola. Všetci redaktori uverejnili v Sokole III, 1864, č. 13, Osvedčenie proti útokom v PbV, ktoré i po kolektívnom proteste uverejňovali články proti skalickým redaktorom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[447] u Radlinského hody — Andrej Radlinský (1817 — 1879) bol farárom v Kútoch, kde hody nemohli byť 8., ale 6. augusta, na deň Premenenia.

[448] Karol Modrányi — (1829 — 1864) právnik, účastník bojov v r. 1848 — 49, podslúžny v Trenčianskej stolici, sborový sudca v Prievidzi, potom slúžny vo Fiľakove a napokon prísediaci urbariálneho súdu v Trenčíne.

[449] Práve doletel Palárikov článok — list „Od Trnavy, 10. červenca“ v PbV IV, č. 57 z 15. júla 1864

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama