ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 124, 30. mája (12. júna), s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Českí študenti v Prahe a v Brne, zvábení príkladom nemeckých študentov skrížili kordy pre pokrsteného žida Warmunda a pre liberálne frázy o slobode vedy obetujú nielen svoje prednášky (a akáže to bude sloboda vedy bez učenia?), nielen úspech na univerzitách, šťastie a radosť svojich rodičov a príbuzných, ale aj svoju národnosť, plody práce národa a boja svojich otcov a starých otcov. Bratríčkujú sa s Nemcami, kričia spolu s pangermánmi „heil!“ a bijú svojich českých kamarátov, ktorí tancujú, ako im píska Masaryk, tento demoralizátor mládeže. Na rakúskom sneme tento profesor tvrdil (4. júna), že Kristus bol jednoduchý človek a že ateizmus nevedie k nemravnosti. Gróf Šternberk hovoril na sneme (30. mája) o tomto zlom duchovi českého národa, hlavne českej mládeže. „Niet hanebnejšej nečestnej a zradcovskejšej politiky ako politika strany prof. Masaryka. Zbytočne varovali českú mládež rektor Goll a vynikajúci profesor Niederle, aby sa v mene kultúry nespolčovala s Nemcami, ktorí Čechom nijakú kultúru nedoprajú, Čechov bijú a berú im tisícky školopovinných detí, hlavne robotníkov: z Viedne ich doslova vyhodili, nedovolia, aby české divadlo hralo vo Viedni pri príležitosti cisárovho jubilea, a tristotisíc Čechom, žijúcim vo Viedni, nepovolili ani jednu základnú školu. Ale toto všetko nebráni českej mládeži kamarátiť sa s Nemcami a Židmi v mene ateistických fráz podplatenéno profesora filozofie. Masarykovčina vyhubila v českej mládeži všetko vlastenectvo, ktoré vďaka činnosti Dobrovského, Jungmanna, Šafárika, Kollára, Čelakovského a iných — v priebehu rokov 1830 — 1861 prebudilo k novému životu polomŕtvy národ; masarykovčina potlačila vedomie národnej cti, oduševnenie pre svoj jazyk, ľudové povesti, vlasť: definitívne zahubila v svojich prívržencoch lásku k Slovanstvu, kmeňové bratstvo, uvedomenie národnej a kultúrnej spolupatričnosti. Zahubila aj rodinný cit, česť a osobnú čistotu, takže väčšina študentov uviazla v špine cynizmu, materializmu, v rozvrate. Sami Česi žasnú nad počtom zlých žiakov a mladíkov, ktorí neukončili školu, honia sa za chlebom, vytvárajú hanebný proletariát. Z nich vychádza polovica takzvaných redaktorov, t. j. nevzdelaných revolverových škrabákov, od ktorých utekajú vážení a pracujúci ľudia, lebo pre tieto individuá nič nie je sväté, len nech si niekde nahrabú zopár korún alebo aspoň halierov. Teda takíto žiaci českého profesora utvárajú väčšinu tých českých kommilitonov, ktorí podávajú svoje nečisté ruky najväčším nepriateľom českého národa. Pravda, zdravšia časť českých študentov nenasleduje Masaryka, ale predsa len mlčí, trpí ho, ako mnohí mlčia a trpia Efialtesa a kramářovcov, hoci ho nenávidia. Strach z toho, že ich obvinia z klerikalizmu a spiatočníctva, zatvára ústa všetkým rozumným a čestným ľuďom, ktorí sa neosmelili bojovať proti hlučnej „vzdelanej“ zberbe, proti tomuto profanum vulgas, ktorí ešte privedie svoj národ pod nemecké jarmo v duchovnom zmysle slova.

V Uhorsku rýchlo napreduje prenasledovanie národností. 9. júna sa bude zodpovedať pred prešporským súdom slovenský poslanec dr. Milan Ivanka za prejavy, ktoré predniesol voličom pezinského volebného obvodu. Postavili ho pred súd za vzbudzovanie nenávisti voči maďarskému národu, najmä za slová, ktoré vyslovil v jednej obci: „Milujte a ochraňujte svoju materinskú reč, lebo je to krásny jazyk, bohatý, píšu v ňom múdre veci vaši učenci, synovia, v ňom píšu básne naši slovenskí básnici, tento jazyk milo zvučí v našich piesňach, ním sa modlíte k Bohu, prosiac ho o zľutovanie, keď nastane trpká hodina smrti. Milujte svoju slovenčinu, učte ju deti, aby sa z nich stali vážení ľudia a verní Slováci.“

Za tieto skromné slová poslanec dr. Milan Ivanka pravdepodobne stratí mandát a odsúdia ho na rok väzenia. Za podobné alebo ešte menej významné slová sú obžalovaní slovenskí poslanci uhorského snemu Skyčák, Blaho, Bela, a už celý rok sedí vo väzení Juriga a bude sedieť ešte jeden rok.

Národný orgán Slovákov Národné noviny v Turčianskom Sv. Martine nedávno dostal ďalšie predvolanie pred súd. Obžaloval ich predseda ružomberského súdu, hrozný prenasledovateľ Slovákov, vinník tragédie v Černovej, akýsi Chudovský. Hoci sám pochádza z trenčianskych Slovákov, tento pološialený renegát a tyran prenasleduje ružomberských Slovákov v Liptovskej župe. Obžaloval ich za to, že noviny museli kritizovať jeho činnosť na súde, tak veľmi pripomínajúcom parížske tribunály, ktoré posielali ľudí en masse pod gilotínu.

Volebnú reformu odložili ad calendas graecas.^[64] Gróf Andrássy, pravda, chystá akýsi návrh, ale taký, podľa ktorého volebné právo nebude ani všeobecné, ani rovné, ani tajné, a neuskutoční sa podľa obcí.

Gróf Apponyi predniesol návrh zákona o bezplatnom vyučovaní v základných školách. Na prvý pohľad to znie veľmi humánne, liberálne a kultúrne, ale je to len humbug. Platiť nebudú deti, ale zaplatí za ne obec a cirkev, pre tento účel sa zavedie daňový príplatok, štát doplatí len bezvýznamný milodar, aj to len s tou podmienkou, že vyučovacím jazykom bude maďarčina. Z každého na pohľad humánneho a pokrokového návrhu zákona sa vystrčí čertovo kopýtko maďarizácie, trčí železná päsť vyhubenia všetkých materinských jazykov. A na dôvažok návrh zákona o bezplatnom vyučovaní zničí aj pozostatky autonómie cirkví a obcí, ktoré vydržujú školy. Heslom je: viac povinností a menej práv. V katolíckych seminároch všetkých klerikov nútia, aby sa hlásili za Maďarov. Ale tým ich nútia ku klamstvu, lebo veľká väčšina klerikov pochádza zo slovenských sedliackych rodín, keďže deti statkárov a úradníkov sa o toto povolanie neusilujú. A aké je to násilie nad svedomím, keď cirkevné a školské vrchnosti morálne nútia synov, aby sa zriekli svojich matiek, ktoré ich vypiplali a vychovali.

V-skij