Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Zuzana Šištíková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
„N. V.“, 16. (29.) apríla 1908, č. 87, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Už poznáte listy[37] maďarského spisovateľa dr. Pavla Farkasa vlastne Welfnera z Ríma, uverejnené v novinách Pester Loyd o jeho besede s Björnsonom. V tejto besede úctyhodný skald[38] Nórska vyslovil svoje náhľady na Slovanov, na ich veľké poslanie v budúcnosti, na nevyhnutnosť, aby sa s ním germánstvo zblížilo vo vzájomných záujmoch, a na nebezpečenstvo, ktoré hrozí Maďarom, ak aj naďalej budú klásť odpor prirodzenému úsiliu slovanských národností, ktoré ich obklopujú zo všetkých strán.
List Welfnera sa končí slovami: „Toto veľké srdce bije za blaho a záchranu celého ľudstva.“ Je pozoruhodné, že noviny ako Pester Loyd uverejnili takýto článok, a to nie prvý raz. Nedávno uverejnili, tiež na poprednom mieste, článok sedmohradského poslanca, rodom Sasa, dr. Rudolfa Schullera, ktorý protestuje proti násilnému pomaďarčovaniu, hoci ako Sas veľmi opatrne (lebo je to circumspecta natio).[39] Saskí poslanci (12) uhorského snemu nie sú zajedno s národnosťami, stali sa členmi vládneho klubu. Sasom sa žije relatívne dobre, majú svoje gymnáziá, autonómnu saskú evanjelickú cirkev, banky, úrady atď. Za túto misu šošovice predali Maďarom svoju národnú samobytnosť a zradili národnosti! Ale Schullerov článok je znamením doby.
Zatiaľ tie isté noviny uverejnili aj článok dr. Mihajla Polita, v ktorom je už celkom otvorene vyjadrená požiadavka autonómie národov a slobody reči.
Toto doteraz nebolo. Neuverejnil sa ani riadok na obranu národností. Máme v tom vidieť obrat k lepšiemu? Lloyd sú najdôležitejšie maďarské noviny, lebo ich čítajú aj v zahraničí. Vznikajú obavy, že ak kossuthovský snem uskutoční rozšírenie kontingentu vojenských brancov, zvýši platy dôstojníkov a nižších hodností, ak sa uspokojí len prísľubom samostatnej banky atď., cisár nebude trvať na všeobecnom volebnom práve, alebo ho dovolí uskutočniť tak, aby z reformy mali úžitok len Maďari a maďaróni. Či nie preto vystupuje teraz Kossuth tak smelo, sľubuje každému hory-doly a vyhráža sa nemaďarským národom, ako nepriateľom a zradcom?
Nie, predsa si nemyslíme, že by koruna spáchala taký hrozný zločin proti národnostiam, ktorým sľúbila volebnú reformu, ktorá sa už v Predlitavsku uskutočnila. Doteraz, pravda, cisár dáva Maďarom úplne voľnú ruku vo vzťahu k národnostiam, ale napriek tomu neveríme, že toto peklo bude trvať dlho. Samotné udalosti poháňajú dopredu, ústup nie je možný. Terajšie utláčanie národov nie je nič iné ako represálie upadajúceho zriadenia.
Váš článok o neoslavizme[40] urobil veľký dojem v Uhorsku a v Čechách. V Prahe pričinením realistov a pre nesprávnu orientovanosť dr. Scheinera, ináč úprimného Slovana, zaviedli akési modloslužobníctvo vášmu čudnému Volodimerovi. Zo strany profanum vulgus[41] to neprekvapuje: videli v ňom Rusa, a to je všetko. Ale páni vodcovia by mali vidieť ďalej od svojho nosa a od Hradčan. V dobe prebudenia čistého slovanského uvedomenia nie sú natoľko nebezpečné ohovárania a intrigy nepriateľov ako chmúrne myšlienky, vnútorné odtrhnutie od ortodoxného Slovanstva, prekonania slavizmu slavizmom, opľúvanie našich veľkých prorokov, výsmech nespočetných hrdinstiev mučeníkov. Ubezpečujem vás, že tieto bludy nevznikajú samy od seba, nie bona fide,[42] nie v dôsledku neoboznámenosti so slovanskou kultúrou. Nie, to sú intrigy zvonka, je to geniálne vymyslený spôsob boja proti nášmu plemenu, ktorý už narobil toľko zla v Čechách a čiastočne aj u Slovincov a Chorvátov. Divide et impera.[43] Nepriateľa treba duchovne vyklieštiť, hlavne mládež: potom je vítazstvo isté. Takáto kastrácia spôsobila v českom národe veľkú duševnú chudobu, v politike, žurnalistike, literatúre a inde.
U nás vypukol nedávno neveľký, ale zato charakteristický škandál v oblasti umenia. V Pešti chcú postaviť pamätník Ľudovítovi Kossuthovi, ako sa patrí v kossuthovskej ére. Uhorskí a zahraniční experti (medzi inými nemeckí, francúzski a belgickí) vybrali návrh akéhosi Ropu. Ale minister Kossuth prinútil posudzovateľov, laikov, prijať iný návrh, ale veľmi čudný, komediantský. Medzi maďarskými umelcami vznikla hotová revolúcia: protestovalo sa na všetky strany.[44] Táto vec má veľmi špinavé pozadie, treba minúť celých 900 000 korún zozbieraných na pamätník, kým návrh, ktorý prijali experti, by si vyžiadal iba 200 000 korún.
České Národné divadlo, ktoré sa chystalo hosťovať do Viedne pri príležitosti šesťdesiatročného výročia panovania Jeho Veličenstva, nepocestuje: Nemci tam pripravili demonštrácie proti českým predstaveniam! To by už mohlo konečne presvedčiť Čechov, že nemôžu zaimponovať svojim protivníkom modernizmom ani cudzopasnou dekadenciou. Predtým sa to nikdy nestalo — kým mali Česi jednu mocnú stranu, staročeskú, potom mladočeskú, ale v každom prípade čisto slovanskú.
V-skij
[37] Už poznáte list… Pavla Farkasa… o jeho besede s Björnsonom — záznam o rozhovore bol uverejnený aj v Národných novinách 39, č. 48 z 23. 4. 1908, ktoré ho prevzali z Pester Lloydu 1908, č. 94
[38] Skald — staroškandinávsky (9. — 13. storočie) názov pre básnika
[39] Circumspecta natio — opatrný národ
[40] Váš článok o neoslavizme — ide o článok A. S. Budiloviča Neoslavizm uverejnený v novinách Moskovskije vedomosti, č. 76 z 1. (14) 4. 1908, s. 1. Autor v ňom kritizuje článok V. M. Volodimerova Vseslavjanskij sjezd i vseslavjanskaja liga v novinách Birževije vedomosti, ako aj jeho reč prednesenú 21. 3. 1908 v Prahe a uverejnenú v pražských, no nemecky písaných novinách Union, č. 94 zo 4. 4. Volodimerove názory na všeslovanský zjazd a ligu podľa novej koncepcie (nie podľa zásad, ktoré hlásali slovanské spolky) považuje A. S. Budilovič za táraniny. Cituje tu Vajanského slová (Listy z Uhorska, list 7) o starom slavianofilstve a o novom smere, ktorý sa nazýva neoslavizmus, potom Budilovič pokračuje: „Záverom si dovolím poznamenať, že pod značkou V-ij je utajený jeden z najvýznamnejších mysliteľov súčasného zahraničného slovanstva, veľký básnik a publicista. Volodimerov so svojím naivným neoslavizmom, ktorý sa u neho objavil len minulého leta a prejavil sa v dvoch-troch úpadkových rečiach a článočkoch, samozrejme, nie je mu hoden rozviazať ani šnúrku na topánkach.“ (L)
Výťah z Budilovičovho článku uverejnili aj Národnie noviny 39, č. 46 — 47 zo 16. a 18. 4. 1908.
[41] Profanum vulgus — obyčajný dav
[42] Bona fide — v dobrom úmysle
[43] Divide et impera — Rozdeľuj a panuj!
[44] Protestovalo sa na všetky strany — správy o udalostiach týkajúcich sa súťaže podali Národnie noviny 39, 1908 v č. 47 — 48 z 18. a 23. 4.
— syn Jozefa Miloslava Hurbana, autor poézie a prózy, literárny kritik, publicista, ideológ a politik, výrazná postava slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia, reprezentant nacionalistickej koncepcie slovenskej kultúry. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam