ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 259, 7. (20.) Novembra, s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Návrh zákona o volebnej reforme, ktorý bol predložený v uhorskom sneme 29. septembra (11. novembra) je skutočné monstrum zákonodárstva, dôkaz neskrotného úsilia smerujúceho k rasovému panstvu, machiaveliovskej úskočnosti, zmätenej zložitosti, svojvôle a zrejme mala fides vo vzťahu k nemaďarským národnostiam a ich vodcom. Keby toto všetko nevyplývalo z textu návrhu zákona, vyplynulo by to z reči, v ktorej minister vnútra gróf Gyula Andrássy predkladal a motivoval svoj návrh zákona. Táto reč je vrcholom feudálnej a šovinistickej nadutosti a ohnivej nenávisti ku všetkému, čo je v tejto krajine nemaďarské. „Musíme vytvoriť taký snem, aký potrebuje maďarský národ“, — v týchto slovách grófa Andrássyho je zahrnutý celý zmysel takzvanej „reformy“. Všetky ostatné národy vychádzajú na mizinu; ich život je iba dočasné vegetovanie, príprava na smrť a na definitívne vyhubenie. Okrem toho tento návrh zákona odovzdáva krajinu do vlády a spravovania klike gentry židovskej plutokracie a inteligentného proletariátu, najhoršieho proletariátu na tomto biednom svete. Zákon sa nezakladá na nijakom kultúrno-politickom princípe, ak nechceme uznať za mravný princíp úsilie v mene práva zaviesť násilie a svojvôľu klík a oligarchov.

Najväčšie machinácie na utláčanie národa, a hlavne národností sú plurálne hlasy a ich distribúcia. Toto rozdelenie závisí od komisie, zostavujúcej zoznamy, ktorá sa má skladať len zo šovinistov — úradníkov, ľudí, ktorí sú závislí od vlády. Pravidlá, komu udeliť 2 — 3 hlasy, sú naschvál tak zostavené, zmotané a dvojzmyselné, že ponechávajú otvorený priestor. Komisia svojvoľne určuje voličov. Kandidatúra je veľmi sťažená — na kandidatúru treba sto voličov, musí sa písomne zahlásiť do 5 dní pred voľbami, ktoré sa nebudú konať v obciach, ale v obvodoch. Voľby sú verejné, aby ich úrady mohli ovplyvniť, terorizovať a podplácať. Analfabet má 1/10 hlasu a hlasuje prostredníctvom voliteľa! Určenie vedomostného cenzu závisí úplne od komisie, ktorá zoznam zostavuje — môže dať toľko hlasov, koľko chce, a odobrať hlas, komu chce. Ona posudzuje aj mravnosť voliča (pijana môže vyškrtnúť zo zoznamu). Nemá právo voliť a byť volený ten, kto sa previnil proti paragrafu 172 trestného zákonníka, t. j. ten, kto poburoval proti maďarskej národnosti. A keďže v Uhorsku každý, kto miluje svoju materinskú reč, kto povie či napíše slovo na jej obranu, kto vzdoruje maďarizácii, už „poburuje proti maďarskej národnosti“; to potom značí, že všetci, ktorí sa otvorene hlásia za Slovákov, všetci slovensky zmýšľajúci ľudia nemôžu ani voliť poslanca, ani vypísať kandidatúru na poslanecký mandát. Aj o tomto rozhoduje komisia, pozostávajúca zo samých zúrivých odporcov a neprajníkov slovenského národa. Ak kandidát pred voličmi povie, že bude brániť jazyk a národnosť, stačí, aby ho udali žandárovi, proti kandidátovi sa začne proces za „poburovanie proti Maďarom“, a tým sa jeho kandidatúra končí — už nesmie byť volený. A navyše stráca na 10 rokov aj právo voliť a byť volený. Ale všetky podvody a úklady sa ani nedajú vyčísliť. Cisár si chce vypočuť hlas a mienku národa, lenže gróf Andrássy to znemožňuje a dovedie volebnú reformu ad absurdum. A ešte čosi — samotné voľby uskutočňujú jedine a bez kontroly vládne orgány, ľudia, ako hovorí zákon, verní štátu, čo u nás znamená: maďaróni, prisluhovači maďarizačného režimu. Takto sú vylúčení všetci, o ktorých je známe, že sú Slováci, Rumuni a zmýšľajú ako takí. Kto nie je maďarizujúci šovinista, ten priebeh volieb neovplyvní.

Aby sa o cieľoch volebnej reformy ani najmenej nedalo pochybovať, Andrássy ju komentoval rečou, ktorá je hrozná svojím cynizmom, otvorenou brutálnosťou, megalomániou a šovinizmom, rozpáleným do žerava. Ľudská osobnosť pre neho nič neznamená, štát — všetko. Ak má štát právo vyberať dane a regrútov, má právo aj odobrať človeku časť jeho práva. Osobnosť, individualita národov preňho nič neznamená. Keďže štát musí byť maďarský, národy musia priniesť za obeť svoju národnosť, jazyk, kultúru, minulosť, ideály, úsilia, želania! Podľa surovej teórie Andrássyho štát je Báal,^[118] ktorý má právo zožrať všetko ako svoju obeť. Či tak hovorili Maďari aj vtedy, keď Uhorsko nebolo štátom, ale rakúskou provinciou? Nie. Bránili svoj jazyk a národnosť a nekládli ich za rakúsky štát do žalúdka nemeckého Báala.

Na toto už zabudli!!!

Celkom na začiatku tejto čudnej reči slovenský poslanec dr. Milan Ivanka prerušil ministra: „A kde je čestné slovo?“ Totiž minister Andrássy dal cisárovi čestné slovo, že uskutoční všeobecné, priame a tajné volebné právo, a teraz robí pravý opak!

Andrássy sa naňho obzrel a chvejúcim sa, nahnevaným a nervóznym hlasom zakričal, že klame ten, kto pripomína čestné slovo. Táto nervozita sa potom prejavila v celej jeho reči. Slovo Ivanku otriaslo svedomím „čierneho grófa“, ako zvyčajne volajú Andrássyho. Nie však natoľko, aby nepokračoval v rasovom tyranstve. Predseda dr. Ivanku napomenul, ale dojem zo scény medzi všemohúcim, ráznym ministrom a prostým slovenským poslancom nezapôsobil priaznivo na Andrássyho.

Návrh volebného zákona odovzdali komisii pozostávajúcej z 30 hlasov, v ktorej má Kossuthova strana obrovskú väčšinu. Členovia strany národností snemu (Slováci, Rumuni, radikálni Srbi) prostredníctvom svojho predsedu Mihaliho písomne vyhlásili, že odmietnu účasť v komisii, lebo: 1. nepokladajú Andrássyho návrh zákona za splnenie sľubu, daného cisárovi pri dohode koruny s koalíciou (v apríli r. 1906), 2. návrh je celým svojím obsahom zameraný proti životu nemaďarských národností a 3. do dôležitých snemových komisií nepripúšťajú ani jedného národnostného poslanca. Mihali zároveň vyhlasuje, že slovenskí a rumunskí poslanci vystupujú zo všetkých bezvýznamných komisií, do ktorých boli pre formu zvolení.

Nevieme, aký bude osud Andrássyho návrhu — veď koalícia má obrovskú prevahu, ale už to, že minister mohol a smel vystúpiť s takým návrhom zákona, je strašné znamenie doby. Národy stíchli v úžase, ich nádeje na pomoc koruny sa rozplynuli, alebo aspoň nie sú už také ružové. Ja si však predsa myslím, že aj to je len prostriedok, ako predĺžiť život koaličnej vlády. Lenže aj toto predĺženie je pre nás nešťastím. Veľa, veľmi veľa musia znášať národy. Že sa z tejto situácie dostanú, to je pravda, ale hladnému je ťažko čakať aj na kúsok každodenného chleba.

Ministerský predseda Wekerle povedal deputácii bosenských mohamedánov: „Som rád, že sa stanete súčasťou uhorskej koruny“. Nuž, to sa ešte nedá vedieť, ale je to dôkaz, že Maďari by chceli pripojiť Bosnu a Hercegovinu k Uhorsku.

V-skij