ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 196, 24. augusta (6. septembra), s. 3.

(Od nášho dopisovateľa)

Pred mnohými rokmi Vladimír Ivanovič Lamanskij v jednom súkromnom rozhovore, porovnávajúc Rakúsko s Uhorskom, dával prednosť krajine i národom Predlitavska (tak — L. L.). V Rakúsku, povedal, je všetko šablónovitejšie, mdlé, suché, jednotvárne, kým v Uhorsku je veľa energie, životaschopnosti, tvorby, politického oduševnenia i rozmanitosti.

Pre takého umelca a mysliteľa, akým Vladimír Ivanovič nesporne bol, toto hodnotenie je relatívne správne. U nás je skutočne veľa svojráznej životnej poézie, začínajúc z néronovského prenasledovania nevinných obetí, až do romantizmu zbojníkov, vyvražďujúcich celé rodiny. Aj naša oficiálna politika je čisto romantická; za preludom maďarizácie ženie sa jedenásť miliónov uhorských občanov. Či to nie je oveľa romantickejšia úloha ako úloha Wielandovho rytiera^[85] v jeho Oberonovi — získať pre nemeckú „Burgfräulerin“ pravý očný zub bagdadského kalifa? Či to nie je romantika, keď in effigie^[86] obesený zradca štátu Gyula Andrássy o niekoľko rokov neskôr sa stáva prvým ministrom cisára Františka Jozefa? Či to nie je romantika nad romantiku, keď syn Ľudovíta Kossutha, ktorý v kalvínskom kostole v Debrecíne prikázal, aby sa celá habsburská dynastia vyhlásila za zvrhnutú z trónu, aj sám cisár František Jozef; keď tento syn nezmieriteľného otca, ktorý umrel vo vyhnanstve v Taliansku, sa stáva ministrom Jeho Veličenstva?

Povstanie v r. 1848, potlačené pomocou cára Nikolaja I. a veľkodušného „Otca veliteľa“ Paskeviča bolo odmenené právom hegemónie, dokonca jednoducho bezpodmienečným tyranstvom, udeleným povstalcom nad národmi, ktoré zachovali vernosť trónu, ktoré v rokoch 1848 — 1849 bojovali a umierali za Habsburskú dynastiu.

Maďarskí revolucionári sľúbili vtedy vo Fraštáku (Hlohovec) slovenskému mučeníkovi Karolovi Holubymu, stojacemu už pod šibenicou, že mu darujú život a odmenia ho hodnosťou v honvédskom vojsku, ak zradí cisára a kráľa Františka Jozefa. A Holuby pod šibenicou zvolal: „Nech žije cisár a môj slovenský národ!“ — obesili ho, umrel za svoju vernosť cisárovi a národu.

Iste je zaujímavé pozerať sa z diaľky na takýto romantický obraz, ale točiť sa v tomto živom obraze v úlohe herca, pre divákov stojacich bokom, to veruže nie je zaujímavé, ale naopak, zúfalo smutné! Keď vidíme, ako celé národy úboho živoria, trpia, hladujú, trápia sa, hynú duchovne preto, aby si na ich úkor hovela jedna rasa, ktorá im odoberá jazyk, národnosť, obyčaje atď. a nemôže im dať na výmenu ani vyššiu kultúru, ani vzdelanie, ani slávu, ani hmotný blahobyt, lebo ona sama nič takého nemá a nemôže mať — taký pohľad by zaiste dojal celú Európu. Ale len vtedy, keby skutočná Európa existovala. Lenže skutočnej Európy niet, je to len prázdny zvuk, prízrak, fata morgána! Je to nič, nič a nič.

Verte mi, priatelia: Keď vyššia kultúra potláča nižšiu (ako napríklad Nemci Poliakov v Poznani, Angličania — Indov), je to surovosť, krivda, nespravodlivosť, ale keď nižšia turecko-aziatská rasa utláča vyššiu indoeurópsku, to je už do neba volajúce porušenie božích zákonov, odchýlka od priamej cesty rozvoja ľudstva — je to zločin proti civilizácii vôbec. Neporovnávajte, preboha, naše otrocké postavenie so situáciou v tureckej raji. Turecká raja bola slobodná z hľadiska národnostného a duchovného, dokonca ani balkánski Slovania, ktorí museli prijať mohamedánsku vieru, neboli pozbavení svojej rodnej reči a svojej národnosti. Ale nám berú práve jazyk, národné uvedomenie a spolu s tým ľudskú dôstojnosť a sebaúctu! Už teraz deti v školách nevedia čítať ani písať po slovensky, lebo sa musia od abecedy učiť všetko maďarsky. Rozprávať po maďarsky však nevedia, a to je úplný nezmysel — nevedia čítať v tom jazyku, ktorým hovoria od kolísky, ale píšu a čítajú v jazyku, v ktorom nevedia rozprávať. A výsledok sú deti gramotno-negramotné. V politike u nás všetko kvasí a hnije v stojatom močiari. A ako vieme, v stojatej vode sa výborne cítia nálevníky, červy a hady. Podobnú úlohu hrá u nás spodina spoločnosti — rozliční pirátski kupci, paraziti a hlavne politickí dobrodruhovia.

Najväčší úspech majú odrodilci. Nedávno slávnostne uviedli do hodnosti župana Oravskej župy (najvyššia úradnícka hodnosť v oblasti) istého Juraja Bullu, slovenského rodáka z Oravy (Árva) a syna Juraja Bullu, slovenského básnika, autora krásnej ódy:

Ale syn tohto slovenského básnika sa stal odrodilcom a dostal za to odmenu — vysokú županskú hodnosť. Keď mu 24. augusta odovzdali úrad, nový župan si hneď zaumienil, že bude tyranizovať Slovákov v Oravskej župe, v ktorej žije 98 % Slovákov a 2 % Židov. Keď slovenský poslanec uhorského snemu Ferko Skyčák chcel predniesť prejav v prospech Slovákov a slovenskej veci, županovi ľudia mu v tom zabránili, urazili poslanca slovom i skutkom, takže si musel zachrániť život útekom, zbitý, bez klobúka. O našich súdoch a väzeniach napíšem nabudúce.

V-skij