ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 171, 24. júla (6. augusta) s. 4

(Od nášho dopisovateľa)

Jeho veličenstvo rakúsky cisár zveril moc do rúk koalície, t. j. nezávislej strane (Kossuthovej), konštitučnej (Andrássy), národnej (gróf F. Zichy) s tou podmienkou, aby v priebehu jedného roku koaličná vláda vypracovala volebnú reformu, a hlavne, uskutočnila všeobecné tajné voľby poslancov do uhorského snemu podľa obcí, na ktoré by vládny aparát nemal vplyv. Inými slovami: títo aristokratickí oligarchovia by si museli za rok vykopať svoj vlastný hrob, ľahnúť si doň a odovzdať moc iným vrstvám obyvateľstva. Ale toto im nebolo po chuti, preto nedodržali lehotu, nepredložili nijaký návrh a vládnu ďalej.

Teraz vyšlo najavo, že návrh, ktorý pripravil gróf Gyula Andrássy, sa zakladá na týchto zásadách: plurálny volebný cenzus rozdelený na 4 paragrafy. Jeden voličský hlas má každý muž, ktorý dovŕšil 24 rokov, dva hlasy má každý, kto vie čítať a písať po maďarsky, tri hlasy má ten, kto skončil strednú školu a nakoniec právo 4 hlasov má každý, kto má určitý majetok. Ten, kto nevie čítať a písať po maďarsky, má právo na jeden hlas len vtedy, ak dokáže, že za posledných desať rokov býval v danom volebnom obvode.

Každý, kto pozná spôsob sčítania hlasov v Uhorsku, pochopí, že tento návrh odstrkuje od hlasovania tú masu národa, ktorej by koruna chcela dať volebné právo.

Za takýchto atentátov na volebnú reformu prenasledovanie nemaďarských národností ide svojou cestou — žaláre sa plnia, počet súdnych procesov rastie. V Pešti sa odhalili veľké machinácie v mnohých bankách — je to neprerušená reťaz klamstiev a podfukov. Keby nebolo nemeckého kancelára Bülowa, tieto podvody by sa stali zvyčajným zjavom. Bülow prostredníctvom nemeckého konzula v Pešti upozornil maďarskú vládu, že peštianske banky preniesli svoje „operácie“ aj do Nemecka a veľmi poškodili mnohé nemecké firmy.

Zároveň s týmto škandálom vypukol aj druhý, a peštianskeho majiteľa domov Neumanna nakoniec postavili pred súd. Toto indivíduum celých desať rokov predávalo do zahraničia mladé maďarské dievčatá (od 12 do 18 rokov) a vydržiavalo v Sarajeve dva veľké verejné domy. Vyšetrovaním sa zistilo, že židovskí obchodníci so živým mäsom vyvážajú z Maďarska ročne 2800 mladých dievčat do verejných domov Blízkeho Východu, do Severnej a Južnej Ameriky (Buenos Aires), do Turecka a dokonca až do Austrálie. Za posledné roky židovskí agenti poslali za hranice 160 900 dievčat. Tovar prvej akosti posielali do Ameriky, druhej na Východ až do Indie, tretej zostal pre uhorské brlohy, ktorých je tu veľké množstvo. V každom mestečku majú verejný dom, ktorého majiteľ je Žid, a všetci títo Židia majú styky s ústrednou agentúrou v Pešti, takže Uhorsko je najväčším trhom živého mäsa na svete.

Neumanna, ktorý má významnú pozíciu v syndikáte týchto obchodníkov, odsúdil súd na dvojmesačné väzenie a 600 korún (240 rubľov!) pokuty!! Človek, ktorý zahubil tisícky nevinných mladých bytostí je odsúdený na dva mesiace väzenia, ale slovenský autor novinového príspevku, ktorý zákonne bránil svoju materinskú reč, je odsúdený od 8 mesiacov do 2 rokov väzenia!

Tu máte obraz maďarskej justície! Dokonca aj sama maďarská tlač sa rozhorčuje nad touto nespravodlivosťou. Pesti Hirlap píše pri tejto príležitosti: „V Uhorsku možno kynožiť, zabíjať a vrhať do väzenia iba poriadnych ľudí, ale darebáci si chodia na slobode. Zlodejom nehrozí nebezpečie, lebo za nimi stojí moc a oni sa vedia postaviť jeden za druhého. Zlodeji si u nás získali vedúce postavenie nielen v bankách a finančných ustanovizniach, ale aj v politike a v takzvanej vznešenej (noble) spoločnosti. Keby ste si prezreli naše žaláre, súhlasili by ste s novinami Pesti Hirlap, že v nich väznia predovšetkým nevinných kňazov, učiteľov, sadzačov, remeselníkov, ktorí sa osmelili vziať do ruky pero na obranu národných práv, a na slobode sú byrokrati s čiernym svedomím, zaťaženým falošnými prísahami, a zastriekaní krvou nevinných popravených obetí. Ale ten, kto sa osmelí napísať, že byrokrat, na ktorého príkaz zabili 15 ľudí, je vrah, toho postavia pred súd (ako Národné noviny) a súdia ich za ohováranie. Bijú, strieľajú, ak si zmyslíš ponosovať sa, zatvoria ťa do väzenia a peňažnými pokutami ti zoberú posledný kúsok chleba!

Slovanský zjazd v Prahe prekvapil umiernenosťou a zladenosťou — ale aj svojou neveľmi vysokou úrovňou. Potešiteľné pri tom je to, že sa neodohral slovanský škandál pre radosť Nemcov a iným nepriateľom. Rusko reprezentovali hlavne kadeti,^[77] ale na prvýkrát netreba veľa žiadať: Poliakov zjednotila s Rusmi na zjazde spoločná nenávisť k oficiálnemu Rusku — no nech sa len tešia, len nech nerobia škandál. Judofilské orgány, hlavne Neue Freie Presse, zúrivo vystupujú proti zjazdu a proti Dr. Kramářovi — to mu slúži ku cti, za to mu blahoželáme.

Želanie, ktoré som vyslovil na konci 20. listu (M. V., č. 150, z 29. júna (10. júla)), sa asi splní, sláva bohu! Preto sa nepúšťam do kritiky jednotlivých prúdov neoslavizmu, ktoré by sa týkali len maličkostí {turistika, sokolstvo),^[78] to sa pri terajšom rozvoji slovanskej veci rozumie samo sebou. Čo sa týka plánovanej banky, zdá sa nám, že by nemala byť v Prahe, na okraji Slovanstva, kde je už aj tak dosť podobných ustanovizní, ale v Belehrade, bližšie na východ. Ale o tom napíšem inokedy. Zdá sa, že celkový dojem zo zjazdu bude v jeho prospech a jeho dobré výsledky sa musia prejaviť hlavne u vás v Rusku. Kto by si pomyslel, že kadeti začnú hovoriť o slovanstve! Podpisujem sa pod váš článok^[79] v č. 150 „M. V.“ — vyslovili ste v ňom správny názor na zjazd.

„Kto chce žiť, nech sa hýbe!“ povedal náš veľký Ján Kollár — a to je prvý veľký pohyb ľudí v Prahe, ktorí doposiaľ stáli ďaleko od jasného a životodarného slnka Slovanstva. V tomto zmysle vítame Kramářa a ostatných družným: „V dobrú hodinu!“

V-skij