ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 272, 23. novembra (6. decembra), s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Tri dni po odhalení obrovskej „kultúrnej panamy“ s falošnými vysvedčeniami zo stredných a meštianskych škôl v Pešti, o ktorej som vám napísal v 38. liste, odhalila sa „presídlenecká panama“, totiž ukázalo sa, že veľké ustanovizne, spoločnosti a banky, ktoré vydržiava štát, bezohľadne zdierajú biednych vysťahovalcov pod záštitou štátu. Na čele týchto machinácií je veľký uhorský finančník, budúci generálny riaditeľ zamýšľanej samostatnej uhorskej štátnej banky, veľký vodca židovského finančníckeho kagalu^[122] Leo Lánczy. Túto vec treba trochu osvetliť.

Zákon IV z r. 1903 o emigrácii mal za cieľ obmedziť emigráciu a ochrániť presídlencov pred súkromnými agentmi, ktorí zdierajú ľud. Štát uzavrel zmluvu s maďarskou námornou akciovou spoločnosťou Adria ako predstaviteľkou námornej spoločnosti Cunard, aby pod dozorom štátu prevážala uhorských presídlencov do Ameriky. Riaditeľ Adrie je Leo Lánczy. Adria odovzdala túto vec Akciovej spoločnosti pre cestovanie a predaj lodných lístkov. Riaditeľ tejto spoločnosti je — Leo Lánczy. Financovanie a výmena peňazí boli v rukách peštianskej Komerčnej banky. Predseda riaditeľstva Komerčnej banky je — Leo Lánczy. Vláda vymenovala štátnych presídleneckých agentov, ktorí mali dostávať fixný plat. Toto všetko podľa zákona, ale nie podľa Lánczyho. Inými slovami: Adria dostáva na jedného presídlenca 18 korún: agenti — okrem fixných platov — po 7 korún: cestovná kancelária — za rozličné služby — po 7 korún.

Z príkladov vidieť, ako zdierajú agenti: Leo Lederer, agent v Zombore, má 2400 korún platu, a od presídlencov vybral 6340 korún; S. Tišman v Užhorode (Ungvár) dostáva 18 000 korún platu a okrem toho dostal 40 380 korún; Lad. Fülöp v Košiciach má 24 000 korún platu, a vyinkasoval 55 215 korún od emigrantov — to všetko za jeden rok (1905).

Všetci títo agenti sú židia. Koľko si nahrabala Adria, koľko cestovná kancelária a koľko Komerčná banka, to vedia iba bohovia židovského Olympu. Maďarské noviny Pesti Napló^[123] z 22. (podľa rus. kal.) novembra píšu: „Existuje Adria, o ktorej nevieme, koľko získava od Cunarda, je to výnosná spoločnosť, ktorá dostáva po 18 korún na jedného presídlenca; existuje Komerčná banka, ktorá dostáva po 7 korún. Predstaviteľ Adrie je Lánczy, predsedom Komerčnej banky zasa Lánczy. Príjem z oboch dostáva Lánczy. Posledné groše zbedačených, zničených existencií, ktoré nemôžu vyžiť vo vlasti, ale utekajú do cudzích krajov na pekelné práce pod zemou do rudných baní Pensylvánie, idú do vrecka milionára Lea Lánczyho. Ľudia hynú. Lánczy sa obohacuje nespočetnými miliónmi.“ Akú silu majú už v rukách Židia, vidieť z toho, že aj zákon aj minister sú voči Lánczymu bezmocní; všetka peštianska periodická tlač okrem Pesti Napló mlčí o tomto zbojníckom vydieračstve pomocou štátnych ustanovizní. Mnohí bránia Lánczyho, ktorý je zrejme štedrý k tlačovým orgánom. Bráni ho aj minister Gyula Andrássy „ako vplyvného človeka“ v hospodárskom živote Uhorska.

Česi majú zaujímavú „novinku dňa“ — takzvaný „bummel“ (výčiny) nemeckých študentov. Študenti sa každý deň od 11 hodín predpoludním prechádzajú po najfrekventovanejších uliciach Prahy v študentských čiapkach a s farebnými stuhami cez plece. Česká spoločnosť v tom vidí provokáciu, napáda študentov, polícia ich bráni, žandári zatvárajú Čechov, rozháňajú ich. Každý deň sa odohráva to isté — už celý mesiac. Celá česká politika, celý spoločenský život sa točí okolo čiapok a farebných stúh. V spoločnosti, v novinách, na zhromaždeniach sú samé protesty. Českí poslanci snemu behajú po ministerstvách, na políciu, ale „bummel“ ostáva „bummelom“.

V Prahe, pravda, popri českých univerzitách existuje aj nemecká. V nemeckej univerzite sú nemeckí študenti, a nemeckí študenti na celom svete nosia farebné stuhy a čiapky. K tomu treba ešte dodať, že vláda, centrum, Viedeň a polícia sú na strane nemeckých študentov — a už máte celý problém ako na dlani! Radikálny prostriedok by bol: presídliť nemeckú univerzitu z Prahy do nemeckého mesta, napríklad do Liberca (Reichenberg), ale to Nemci nikdy nedovolia. Univerzita je pre nich bašta germanizmu „in partibus infidelium.“^[124] Veď skoro celá tretina obyvateľstva českého kráľovstva pozostáva z Nemcov, nerátajúc Židov! — z bohatých Nemcov a z uvedomelého prostého ľudu!

Nakoniec aj Viedeň má svoju študentskú „aktualitu“. Tam sú na dennom poriadku bitky medzi liberálnymi a konzervatívnymi študentmi, medzi slovanskými a nemeckými, medzi kresťanskými a židovskými a nakoniec medzi nemeckými a talianskymi, pri ktorých dochádza k streľbe z revolverov medzi akademickými múrmi! Ak k tomu pridáme zlé zvesti z východu z Turecka, bojkot rakúskeho tovaru skoro v celej Levante, novú krízu v rakúskom Bienertovom kabinete (začala sa 14. (27.) novembra), musíme priznať, že nad Rakúsko-Uhorskom vejú búrlivé vetry!

Ktože to otvoril Pandorinu skrinku? Či nie barón Aehrenthal? Vidí sa nám, že Rakúsko nemalo šliapať do osieho hniezda na Balkáne. Nedala k tomu dôvod ťažká situácia v Rusku,^[125] postihnutom dvojnásobným kolosálnym nešťastím? Na Uhorskom sneme boli v rozpakoch, čo s jubileom cisára Františka Jozefa 2. novembra (podľa rus. kal.), keď oslavuje 60. výročie nástupu na trón v Olomouci v r. 1848. Ide o to, že Maďari, hlavne Kossuthova strana, uznávajú kráľa len od r. 1867, t. j. od korunovania za uhorského kráľa v Pešti. A v súčasnosti je táto strana na strane vlády! Ako teraz spojiť kossuthovský radikalizmus a lojálnosť, ktorú má vládna strana prejavovať aspoň navonok? Rozhodli takto: nebude ani ohňostroj, ani zástavy, ani iné oslavy; snem 2. decembra nebude zasadať, predseda pozval delegátov, aby sa zúčastnili na slávnostnej omši v budínskom hrade a blahoželanie kráľovi vpíšu do protokolu, aby sa udalosť zaznamenala. Takto bude aj vlk sýty, aj ovca celá, ako hovorí naše príslovie.

Ale ani to nešlo hladko, bez protestov. Mladý poslanec Nagy protestoval v mene ústavy proti blahoželaniu cisárovi, hoci je zároveň aj uhorským kráľom. Je to teda lojálnosť s falšovaním a protestmi!

Surové prenasledovanie slovenských novín neprestáva. Národné noviny, hlavný orgán slovenskej ľudovej strany a vlastne celého slovenského národa, budú mať opäť proces na peštianskom trestnom súde 5. (18.) decembra 1908.

Obžalovali svätomartinského občana Cipára, že napísal článok, v ktorom vyjadruje sústrasť Černovčanom kvôli udalostiam 14. (27.) októbra r. 1907. Kvôli Černovej (zastrelili tam bez príčiny 15 ľudí), majú Národné noviny už siedmy súdny proces! Slovákom nedovolia ani plakať, žalovať sa a stonať, keď ich kynožia ako nebezpečnú divú zver!

V-skij