ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 265, 14. (27.) novembra, s. 3.

(Od nášho dopisovateľa)

V Rakúsku už existuje úradnícke neparlamentné ministerstvo,^[119] jeho prezidiálnym šéfom je barón Bienert, a (ako som počul) k veľkej nespokojnosti cisára, ktorému sú v tejto osudnej dobe nepríjemné akékoľvek vnútorné škriepky a rozbroje. Povráva sa, že nervózne zvolal: „Chcem mať parlamentnú vládu, chcem mať pokoj!“ Koalícia a nové parlamentné ministerstvo stroskotali na česko-nemeckom spore. V čom sú jeho korene? V úzkom viedenskom centralizme; v rokoch 1861 a 1867 sa všetko sústredilo vo Viedni — aj to, čo malo patriť k oblastnej autonómii, aby len Viedeň mala úradníkov a moc. Všeobecné volebné právo demokratizovalo parlament, ale neupravilo neuspokojivú ústavu. Sporné otázky medzi Nemcami a Čechmi sa mohli vyriešiť na českom oblastnom sneme, kde majú väčšinu Česi, nie však vo Viedni, lebo tam sa Nemci cítia doma a neustupujú ani v takej bezvýznamnej veci, ako sú české nápisy na malej českej Buštehradskej železničnej linke. Úradnícke ministerstvo má byť len dočasné, ale podľa posledných správ bude vládnuť do neskorej jari, do mája alebo júna. Ríšsku radu zvolali na 13. (26.) novembra hlavne kvôli anexii Bosny.

Na uhorskom sneme sa slabo a ochabnuto posudzuje štátny rozpočet na rok 1909. Rumunský delegát Alexander Vajda-Voevoda povedal tam Maďarom veľmi nepríjemné slová „Uzavierať dohodu s vami, Maďarmi, nie je možné, ani to nestojí za to. V Rakúsko-Uhorskej monarchii majú budúcnosť len Slovania, keď budú vo väčšine, my, Rumuni, sa s nimi dohovoríme. Teraz sme ich spojenci.“ Farkasházy (opozičný poslanec) dokazoval, že rozpočet je falošný, klamný.

Vôbec si žijú „more patrio“:^[120] nikto nepomyslí na budúcnosť. Ani deň neprejde bez zrážky vlakov. Minister obchodu (a železníc) Kossuth večne polihuje v posteli a píše ponosy riaditeľstvu štátnych železníc, „že na štátnych železniciach sa deje čosi strašné, lebo úradníci a zamestnanci nie sú disciplinovaní“, že „železnice strácajú dôveru preto, lebo každý deň prináša správy o katastrofách.“

Ale minister sa obracia na nesprávnu adresu. On sám zobral z rúk riaditeľov všetky záležitosti a sústredil ich na ministerstve obchodu, aby mal poslušných voličov pri voľbách (v mnohých volebných obvodoch sa rozťahujú úradníci dráh), a týmto podkopal disciplínu, ktorú nič nemôže napraviť, nič ju nevzkriesi. Preto výzva, ktorá karhá riaditeľov za nečinnosť, by sa vlastne mala adresovať ministerstvu obchodu, samotnému ministrovi Ferencovi Kossuthovi, hoci ustavične leží v posteli vo svojom zámku Greschham.

Celá maďarská politika sa drží len utláčaním národností a zločinmi proti Srbom, myslím, že z podlízavosti voči Viedni. Ináč si nevieme vysvetliť surové prenasledovanie učiteľov, kňazov, obchodníkov. Iba teraz, o tri mesiace, boli vypočúvaní prví z obžalovaných. Celkove je za „veľkosrbskú“ propagandu zatvorených 50 ľudí; najväčšmi obviňujú profesora Valeriana Pribičeviča a jeho brata Adama. Vo väzení je ešte Oblakovič, Gajič, Vujaklija, Trebuchovič a iní skromní ľudia, ktorí nemajú ďalekosiahle politické zámery. Týmto sa len plnia sľuby Raucha, nanúteného bána. Takého bána Chorváti ešte nemali. Je to despota a tyran. Naši slávni diplomati sa tvária, že politické a vojnové prípravy v Srbsku a Čiernej Hore, revolučná nálada v Bosne, Hercegovine, Albánsku a Macedónii sa Rakúska vôbec netýkajú, ale prípravy sa robia. Pätnásty armádny zbor povolal vojakov v zálohe. Toto znamená zvýšenie počtu vojakov v Bosne a Hercegovine na 8000. Pravda, ozbrojenie Srbska a 4 černohorské delá, namierené na Lovčeň nemôžu zastrašiť taký kolos, akým je Rakúsko v porovnaní so Srbskom a Čiernou Horou. Prichádza nám však na um „nevesinská zápalka“,^[121] od ktorej sa vznietilo povstanie, a potom srbská a ruská vojna; ale na druhej strane Krivošania celé mesiace bili rakúske vojsko a uspokojili sa len po dobrom slove generála Rodiča, pravoslávneho Srba, ktorý dal každému Krivošanovi, ktorý strieľal do rakúskych vojakov, 40 zlatých! To je historická pravda! Je to vlastne len akademická informácia, my sme presvedčení, že bosenská, hercegovinská a bulharská zápalka oheň nezapáli.

V Pešti odhalili zaujímavý prípad rozsiahleho úplatkárstva. Minister gróf Albert Apponyi v svojej kulturtrégerskej hrdosti má dosť času biť slovenských učiteľov, pomaďarčovať úbohé 3 až 5 ročné slovenské deti, ale nemá čas a energiu na kontrolu maďarských meštianskych škôl v samej Pešti, pod nosom, v metropole maďarskej kultúry. Tieto peštianske meštianske školy a niektoré stredné školy (gymnáziá a reálne gymnáziá) vydali 400 falošných vysvedčení len uchádzačom o železničiarsku službu! Bola to skutočná fabrikácia školských vysvedčení! Túto panamu odhalilo generálne riaditeľstvo uhorských štátnych železníc, keď začalo preverovať žiadosti a vysvedčenia uchádzačov. A gróf Apponyi hrdo dvíhal hlavu, keď mu Björnsön povedal spravodlivé slovo úprimného hnevu za školské tyranstvo nad úbohými slovenskými deťmi!!! Nech sa len pozrie hrdý mučiteľ slovenských detí; jeho apponyiovská štátna škola vydala negramotnému školské vysvedčenie za štvrtú triedu!! Medzi falšovateľmi vysvedčení sú riaditelia gymnázií, učitelia gymnázií a reálnych škôl! Toto sú údaje z maďarských novín. Pekné maďarské kulturtrégerstvo! Keď len riaditeľstvo železníc zistilo 400 falošných vysvedčení, koľko je ich u druhých? Celá veľká spoločnosť sa venovala tejto „kultúrnej“ činnosti.

Na uhorskom sneme poslanec opozície Farkasházy, ktorého sme už spomenuli, hovoril o neporiadkoch pri stavbe železničných podvalov. Nastal veľký zmätok. Prišiel Kossuthov tajomník, ako sa hovorí — jeho pravá ruka a rozum, Szterényi, bývalý Stern, pomaďarčený Žid, a predniesol veľmi hmlistú reč na obranu ministra. Medziiným povedal, že stavba podvalov si vyžadovala také zložité výpočty, že jeden úradník ministerstva pritom zošalel!!! Z jeho reči vidieť, že minister Kossuth uzavrel dohodu s rakúskou židovskou firmou Eisler na 10 rokov o stavbe železničných podvalov. Na 10 rokov!!! A to na drevo, ktorého cena sa tak rýchle mení! Ide o mnoho miliónov korún!

V-skij