ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 39, 16. (19. februára), s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Uhorský snem už zasa stojí pred obštrukciou. Na programe dňa je revízia rokovacieho poriadku. Keďže sa dá očakávať zvýšenie počtu nemaďarských poslancov v sneme, jej cieľom je dať do rúk predsedovi takú moc, ktorá by mu umožnila úplne ich umlčať. Bude to teda poriadok, aby sa národnosti udržali na uzde. Ale aj medzi Maďarmi v členstve strany nezávislých^[3] je frakcia, ktorá sa bojí prísnych rokovacích pravidiel: sú to tzv. disidenti, ktorí už začali obštrukciu dlhými rečami. Nie je ich mnoho, ale očakávajú pomoc od poslancov národností — Rumunov a Slovákov, a možno aj od Chorvátov. Lenže my nedôverujeme obštrukcii disidentov. Je to manéver z vypočítavosti, aby voliči získali dôveru k radikalizmu kossuthovcov, ktorí sú v skutočnosti veľmi ústupčiví voči Viedni a vojenským kruhom.

V snemových stranách vládne všeobecný chaos, hoci vláda skúpila polovicu maďarských novín, aby vytrubovali na jej slávu. Spoločnosť vidí hroznú chamtivosť koaličných vodcov, začínajúc Kossuthom. Kossuth^[4] prišiel do krajiny ako úbohý dobrodruh, a odrazu je z neho veľmož, ktorého ročné príjmy dosahujú 300 000 korún! Aký je učiteľ, takí sú aj žiaci! Teraz ho čaká veľká hanba — jeho intímny priateľ Arpád Kardoss (olim Abrahám Kohn), ktorého Kossuth osobne kortešoval za poslanca do snemu proti rumunskému vlastencovi Lukácsovi, sa ukázal ako podlý defraudant, takže ani vplyvný ochranca Kossuth ho nezachránil pred trestným stíhaním.

Vo vládnúcej strane teraz vo všeobecnosti prevláda také úplatkárstvo a honba za sinekúrami, ako ešte nikdy. A aby odpútali od seba pozornosť, do krvi utláčajú národnosti. Slovenská a rumunská periodická tlač doslova padá pod bremenom súdnych procesov. Napríklad vedúci orgán Slovákov „Národné noviny“ mal v týchto dňoch znovu dva súdne procesy len preto, že písal o hroznej masakre v Černovej, kde žandári bez príčiny zastrelili 15 slovenských obyvateľov. Už im nestačí vyvražďovať náš národ: Ak sa preto ponosuješ, máš na krku proces. Hrozné je byť synom pokoreného národa! Nikto si nevie predstaviť, aké hrozné muky prežívajú slovenskí vlastenci, verní svojmu národu.

18. decembra sme pochovali v Turčianskom Sv. Martine predsedu Muzeálnej slovenskej spoločnosti Andreja Kmeťa, archeológa a botanika, ktorý obetoval celý život a celý majetok na slovenské kultúrne účely. Zomrel ako 68-ročný. Múzeum ešte nie je dokončené, a Slováci už stoja nad hrobom neúnavného pracovníka. Každú stratu pociťujeme oveľa citeľnejšie, lebo pod maďarským útlakom nás veľa nezostalo. Byť verným Slovákom u nás znamená byť mučeníkom; a na mučeníctvo sa neodhodlávajú mnohí. Keď píšem tieto riadky, prichádza chýr, že v Čertežnom (v Zemplínskej župe) zomrel veľký úprimný priaznivec Slovákov Kornelij Ivanovič Dobrjanskij, brat nesmrteľného ruského vlastenca Adolfa. Kornelij Dobrjanskij už pred 60 rokmi prilipol k nám Slovákom úprimnou láskou, podporoval naše úsilie, našu literatúru, naše noviny. Ešte nedávno nám poslal 100 korún na siroty zastrelených Černovčanov. V sprievodnom liste, napísanom chvejúcou sa rukou 85-ročného starca, Kornelij Ivanovič plakal nad trpkým osudom prenasledovaných Slovákov, väznených a zastrelených. Česť jeho pamiatke!

Uhorskí Slováci majú pred sebou hlavnú úlohu udržať svoju periodickú tlač, čo je pre nich teraz životne dôležitá otázka. Slovenskí vlastenci sebaobetavo slúžia tejto veci: trpia, nechávajú sa vláčiť po súdoch, sedia vo väzení. Zdalo by sa, že každý čestný Slovan by ich mal materiálne podporovať, veď procesy pohlcujú veľa peňazí — na pokuty, cesty, súdne trovy, poplatok za žalár atď. Ak sa našim protivníkom podarí týmto spôsobom zničiť naše noviny, slovenský národ začne duchovne vymierať.

V Čechách voľby do zemského snemu opäť zoslabili stranu mladočechov. Víťazia „agrárnici“ — väčšmi materialistická, utilitaristická a oportunistická strana. Zdá sa mi, že česká politika teraz zabŕdla do dekadentstva. V budúcom liste podrobne porozprávam o týchto smutných pomeroch.

V-skij