ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 114, 17. (30.) mája, s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Propria fassio — mile testes!^[57] Nemaďarské národy v Uhorsku sa nepotrebujú odvolávať na tisíce svedkov pred ľuďmi, pred svetom a pred bohom, ani nemusia hľadať dôkazy o tom, akí sú utláčaní, obraní o svoje právo dokonca aj na život: gróf Albert Aponnyi 20. mája vyhlásil v Uhorskom sneme urbi et orbi, že slovanské jazyky a rumunský jazyk nemajú v Uhorsku právo na existenciu, ani len v ústach detí v ľudových školách. Všade musí byť jedine maďarčina, ktorú zatĺkajú do hlavy ohňom a železom, krvou a chlebom, terorom a udaniami, kriminálom a disciplinárnymi ukrutnosťami. Hlavným cieľom základnej školy u nemaďarských národností je pomaďarčiť deti, aby im vytrhli z úst a z duše sladké materinské zvuky, aby sa tieto sladké zvuky nesmeli zaodieť do litery, do písma, do tlače, a aby čo najskôr vyhynuli v celej krajine.

Môže existovať čosi väčšmi protikultúrne? Celá moderná kultúra sa zakladá na národnom jazyku. V stredoveku ho obmedzovala latinčina, gréčtina a rozličné jazyky pri kráľovskom dvore, ale v novoveku, začínajúc z hrdinského literárneho činu Luthera (Ján Hus mu bol príkladom aj v tomto!) sa otvoril priestor pre materinské jazyky (najskôr u Danteho a Petrarku), kým materinský jazyk s konečnou platnosťou nezaviedol Amos Komenský, ktorý takto rozšíril blahodarný vplyv civilizácie na najširšie masy. Zabudnutá, latinčinou potlačená veľká myšlienka solunských vierozvestov sa prebudila k novému životu. Vytvorila nové literatúry, oslobodila milióny spod jarma nevedomosti, zvíťazila všade, aj v najtemnejších hlbinách Afriky, len u nás, v Uhorsku, musí vládnuť duchovné pohŕdanie, feudum, mŕtvy zvuk cudzieho jazyka, ktorý znie ako reťaz na šiji otroka, ale nevniká do duše, do srdca, do umu. A toto vyhlasuje sám minister ex kathedra ako neomylnú dogmu ako zákon, ako železnú nevyhnutnosť, ako osud! Predstavte si vašu základnú školu v ruskej dedine, pod Novgorodom a Moskvou, kde by deti nepočuli iné slovo okrem cudzieho! Aké hrozné učenie by to bolo!

Zdá sa, že chýry o splynutí všetkých uhorských strán vyvolali vo Viedni veľký rozruch. V spoločnej ministerskej rade ministri zahraničných vecí Aerenthal a vojny Schöneich cúvli pred Wekerlem a Andrássym. Obaja podali demisiu, ktorú cisár asi neprijme. V Rakúsku vládne veľké rozhorčenie pre zbabelosť spoločných ministrov vo vzťahu k Maďarom. A najsilnejšia strana kresťanských socialistov (dr. Lueger) v rakúskej ríšskej rade si priamo žiada hlavy týchto ministrov.

V Rakúsku vznikol problém s univerzitami, ktorý silne zasahuje do politiky. Židovský vplyv je v rakúskych univerzitách veľmi veľký. Napríklad kedysi slávna viedenská lekárska fakulta, ktorá dala vede také svetové mená ako Rokytanský, Hyrtl, Gebra, Albert, Bilroth, Semelweis, Arlt, Opoltzer a iní, sa teraz hemží Židmi. Kresťanský medik sa ani nedostane k pitevnému stolu, obrovský kagal židovských študentov z Haliča si násilne všetko uchvacuje. Dve tretiny medikov sú Židia. Tomuto by chcel zabrániť dr. Lueger, keď vyhlásil, že kresťania si musia znovu získať univerzity, ako si už získali stredné školy a odrazu spustili hurhaj. Pod zástavou „slobody vedy a svedomia“ kagal vzburcoval študentov, akoby pokrokových, ale v skutočnosti tlupu nezrelých mladíkov, ktorí si neuvedomujú, že tancujú tak, ako im píska židovská propaganda. Pre študenta existuje len jediný pokrok: prosperovať v štúdiu a dobre sa pripraviť na skúšky. Žiaľ, aj slovanskí študenti, nakazení jedom masarykovčiny, sa dali nachytať na tento podlý podvod. Stratili cit pre národ a spolčujú sa s Nemcami a Židmi, aby zatušovali bohorúhačstvo prekrsteného Warmunda. Je to, pravda, len časť študentov, ale tá časť, ktorá vykrikuje, demonštruje a neučí sa. Celá táto progresívna mládež bude časom zdrojom buričského proletariátu. Je to strašná jazva na slovanskom tele Rakúska, ktorá neprestane hnisať a rozrastať sa, a to nie je prirodzený produkt, ale plod ďalekosiahlej vypočítavej intrigy.

Ukrajinomani urobili v rakúskej ríšskej rade škandál slovanstvu: Sú to zúriví nepriatelia každej slovanskej myšlienky a verní prisluhovači radikálnych Nemcov. Na ich divé výpady veľmi pekne odpovedali poslanci Chlebovický a Markov, brat známeho haličsko-ruského redaktora Galičanina. A kto núti týchto ukrajinomanov zúrivo si trhať vlastné mäso? Sme pevne presvedčení o tom, že to nie je psychologická otázka, nie spontánna vnútorná surovosť a slepota, ale výlučne egoizmus bohato zaplatenej zrady, plod politiky našich mocných, múdrych a bohatých nepriateľov. Je vhodný čas pomýšľať za takejto situácie na všeslovanský zjazd? Či musíme podať svetu ešte ďalší dôkaz našej nezrelosti, duchovného zdivočenia a zhubného sváru?

V-skij