ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 84, 10. (23.) apríla, s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Maďarská žurnalistika alias verejná mienka, vláda (hlavne Ferenc Kossuth) a celá vnútroštátna politika vládnucich klík sa znova zaoberali obľúbeným športom — poľovačkou na panslávov. Dôvodom bola myšlienka slovanského zjazdu, ktorá vznikla v Rusku a stala sa témou akademických sporov v slovanskej i neslovanskej periodickej tlači. Maďarská tlač sa chopila zjazdu ako spasenia, aby odviedla pozornosť Maďarov od veľkých neúspechov koaličnej politiky, hlavne politiky „nezávislých“ (rok 1848).

Maďarská tlač v každom čísle vykresľuje hrôzy panslavizmu, podáva správy o tajných schôdzach Slovákov, Rumunov, amerických Slovákov, Čechov, Bosniakov, Srbov a — ach, bože! — Rusov. Hovoria o falšovaných listoch z Moskvy, Charkova, Odesy, Petrohradu, v ktorých sa hemžia reči o roztrhaní Uhorska na franforce, o zrade, revolúcii, o zmietnutí Maďarov z tváre zeme. Dokonca aj relatívne slušnejší „Pester Lloyd“ uverejnil veľký úvodník o tom, že sa Slováci spolčili s nebom i peklom na záhubu Maďarov, na zničenie Uhorského kráľovstva. Vierolomnosť, ako Maďari kŕmia týmito nezmyslami verejnosť, nemá hraníc: to je jednoducho otravovanie studní, umelé vzbudzovanie a rozširovanie nenávisti voči nemaďarským národnostiam, ktoré sa teraz správajú tak pokojne ako ešte nikdy. Kossuth pri jednom prípitku zvolal: „Nie Viedeň nás ohrozuje (práve dostal odtiaľ Rad Leopolda), ale naši cudzorečoví spoluobčania — to sú naši ničitelia“! Len si predstavte: minister, člen vlády vyhlasuje, že polovica obyvateľov krajiny sú ničitelia! Či to nie je hrozné štvanie jedného plemena proti druhému? Pritom ich cieľom je dosiahnuť, aby maďarská verejná mienka nekritizovala skutočné vzťahy, chcú utajiť vlastnú slabosť voči Viedni, udržať si v rukách moc.

Ale tieto ruky sú väčšinou zašpinené aférami. Jediný gróf Andrássy je medzi nimi predstaviteľom kladných tradícií minulosti, charakterný, zásadový, hoci veľký šovinista, ale predsa nie egoista. Celá jeho ctižiadosť pozostáva z udržania dualizmu v rakúsko-uhorskom vyrovnaní, ktoré sa vytvorilo za účasti jeho otca, grófa Gyula Andrássyho. O Wekerlem môžeme povedať, že je „self-made man“, z jednoduchého pisára na ministerstve financií sa vypracoval až na ministra, predsedu vlády, predsedu najvyššieho súdu a milionára, je to človek veľkého umu na intrigy, majster kolosálnej lži. Gróf Apponyi je vo všetkých stranách s jediným cieľom, aby sa stal ministrom, je to frázista, deklamátor, chladný fanatik s jezuitským vzdelaním a slobodomurárskymi zväzkami, chameleón! Kossuth je, dá sa povedať, kondotiér, ktorý má jedinú kvalifikáciu, je synom Lajosa Kossutha. Tento tovar je v Maďarsku ešte v obehu, prináša úžernícke úroky, i keď ho vo Viedni utajujú. Tento syn debrecínskeho detronizátora Habsburgov nedávno prisahal Františkovi Jozefovi I., že do smrti bude jeho verným prívržencom a sluhom. Ostatní ministri sú bezvýznamní: slúžili by akémukoľvek režimu. Takže panslavizmus má zabezpečiť vládu tohto škandalózneho ministra, zakryť jeho rany a neduhy. Možno ho využiť na šermovanie s Viedňou aj v boji proti národnostiam. „Mlčte, Maďari, držte sa nás: veď my energicky utláčame národnosti a tým chránime váš život, vaše panstvo.“ Veľmi sa im páčilo, že pán Stolypin vyslovil vdove V. V. Komarova sústrasť v rusko-slovanskom duchu! Pozrite, vravia, panslavizmus je už na dennom programe: úradná osoba, prvý poradca cára sa otvorene priznáva k slovanstvu. Utláčajte, bite slovanské národnosti!

A je tu ešte prípitok cára na počesť černohorského kniežaťa Nikolaja. Tu ju máte, tú ruskú politiku: odrazená Cusimou^[32] od Ďalekého Východu vrhá sa na Západ, na Blízky Východ! Spievajte národnosti, rýchle, živo! Hydra panslavizmu dvíha všetkých dvanásť chobotov!

Najzúrivejšie sa však vrhá na Slovákov, ktorí dali Slovanom Šafárika, Kollára, Štúra a iných. Takto Slováci, ktorým sa nedostáva nijakej podpory zo strany hlásateľov myšlienky slovanského kultúrneho a historického typu,^[33] dokonca sa na nich zabudlo, musia zároveň znášať odium prenasledovania, moc blízkeho nepriateľa, ohováračky, slobodomurárskych a židovských intrigánov až po martýrstvo a záhubu.

V uhorskom sneme už zaviedli nový rokovací poriadok a rozišli sa na veľkonočné sviatky. Skončenie diskusie o tejto otázke, ktorú zapríčinila obštrukcia národných poslancov a disidentov, bol veľký akt násilia, aký sa kedy vyskytol za existencie parlamentov. Predsedovia jednoducho zobrali slovo jednému za druhým — 50 rečníkom — pre absurdné zámienky. Bolo to akési Herodesovo vraždenie detí, lebo nedovolili ľuďom hovoriť. Najväčší Herodes bol podpredseda snemovne István Rakovský, človek, ktorý sa skutočne nachádza mimo dobra a zla, ako sa vyjadril Nietzsche.^[34]

Je rodom Slovák z Liptovskej župy, na polhodinu cesty zo smutne preslávenej Černovej, bývalý rakúsky poručík, zúrivý katolík a ultramontán,^[35] vodca maďarskej ľudovej strany, verný poddaný svojho kráľa, bez prostriedkov, ale nie úplatkár, jediný človek na sneme, ktorý sa nebojí povedať pravdu ani Židovi (Židia sú u nás veľká moc a nedotknuteľní), ale zároveň je to maďarský šovinista nie presvedčením, ale z politickej vypočítavosti, najväčší prenasledovateľ svojho vlastného duchovného, kňaza Hlinku. Odovzdal ho súdu, ktorý ho odsúdil na 2 roky väzenia. Ak sa Faust ponosoval, že v jeho hrudi žijú dve duše, v Rakovského hrudi ich žije najmenej desať, a každá z nich sa usiluje odtrhnúť od ostatných. Na jednej strane vychválil v sneme slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana ako vzor človeka vzdelaného a geniálneho, ktorému by sa vraj chcel rovnať sám Rakovský,^[36] ale na druhej strane by bol ochotný odovzdať katovi každého slovenského národovca.

Tretie zasadanie uhorského snemu sa začne 29. apríla, na programe bude schválenie rozpočtu, potom by mal byť návrh zákona grófa Andrássyho o volebnej reforme. Bude to skok do neznáma, možno aj veľký škandál, ak volebné právo bude podmienené ovládaním maďarčiny. Hovorí sa, že cisár nepripustí takéto obmedzenie, ale my už máme svoje skúsenosti aj z tejto strany. Od reformy nemožno veľa očakávať, ak sa nezmení administrácia. Ale nejaká zmena predsa len musí nastať. Horšie už nemôže byť.

V-skij