ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 150, 29. júna (12. júla), s. 4

(Od nášho dopisovateľa)

V akých nehoráznych formách vystupuje maďarský šovinizmus v Uhorsku, vidieť z najnovšieho návrhu novín Pesti Hirlap: celkom vážne radí zavrhnúť všetky vierovyznania — katolícke, evanjelické, pravoslávne, židovské — a vytvoriť pre všetkých jednu vieru, maďarskú, ktorej bohom nech sa stane Magyar Isten (maďarský boh) a náplňou — klaňanie sa maďarskej národnosti, maďarskému jazyku a štátu.

Okrem šovinistov je teraz v Uhorsku len jedna veľká moc — židovstvo. V poslednom čase predložila vláda v snemovni tri návrhy zákonov: o dani z alkoholu, o exekučnom konaní a o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov. Všetci sa čudovali, prečo vláda tak súri s týmito — vlastne nie naliehavými — návrhmi zákona? Túto tajnosť vyzradil podpredseda snemovne Štefan Rakovský (jeho charakteristiku som už podal v predchádzajúcich listoch), ktorý dal v kuloároch každému na vedomie, že „Zákon o dani za alkohol sa podal kvôli Židovi Leipzigerovi, druhý návrh o exekúciách kvôli Židovi Gredelovi a tretí o majetkovom práve kvôli všetkým ostatným Židom“. To nie je anekdota, ale číra pravda. U nás rozmaznáva Židov aj trestný zákonník. Udeľuje nízke tresty za špeciálne židovské priestupky, ako je napríklad klamstvo, falšovanie zmeniek, úžerníctvo, predstierané bankroty, kupliarstvo, obchod s ľudským telom. Jeho tendenčnosť je zjavná; dá sa vysvetliť tým, že maďarský trestný zákonník zostavil Žid Csemegi (olim Silberstein?).

V Čechách došlo k dvom veľkým škandálom. Realista Masaryk (pražský profesor) a Drtina dali v rakúskej ríšskej rade svoj hlas za návrh K. G. Wolfa o zriadení čisto nemeckej akadémie umení v Prahe. Hlasovali s nimi údajne aj predstavitelia našich úbohých Haličanov — Ukrajinci. K. G. Wolf, najkrutejší pangermán, výborný rečník, čechožrút, hoci on sám je český Nemec, s apetítom tigra, neraz veľmi urazil český národ svojím sarkazmom a bezohľadnou výbojnosťou. Českí Nemci sa usilujú o to, aby sa krajina rozdelila na nemeckú a českú časť a Wolfov návrh zákona sa má stať základom pre túto novinku. A hľa, českí poslanci, profesori českej univerzity svojimi hlasmi umožnili, aby sa tento návrh stal zákonom. Ich dva hlasy mali rozhodujúci význam. Čechom sa až teraz začínajú otvárať oči a začínajú si uvedomovať to, čo sme my tvrdili už pred 12 rokmi:^[73] že Masaryk a spol. sú podlí zradcovia, intrigujúci proti Čechom a vôbec proti Slovanom. Rožnovský volebný obvod na Morave, ktorý zvolil Masaryka do ríšskej rady, ho teraz vyzval, aby sa zriekol mandátu. Obvod sa zachoval hrdinsky, ale Masaryk svoj mandát neodovzdá; veď má prázdnu hlavu a osobné záujmy.

Odporný pendent k tomuto politickému škandálu je zjazd „pokrokových — quasi slovanských — študentov v Prahe. Keď je to už zjazd slovanských študentov, prečo len „pokrokových“ s vylúčením študentov iného presvedčenia? Takisto by niekto mohol zvolať zjazd slovanských študentov — iba svetlovlasých alebo iba čiernovlasých“.

Zjazd utrpel fiasko. Českí študenti podľa vyhlásenia rektora Golla a profesora slavistu Polívku chodili na prednášky, nie na zjazd. Verejnosť sa správala veľmi rezervovane a ironicky voči čudným, nevídaným hosťom: neprijímala ich, ani nepohostila, neusporiadala ovácie, ako je to v Prahe zvykom, keď sa tam objavia Slovania. Mesto ponúklo týmto „pokrokárom“ 60 matracov a „národná rada“ im na zvláštnu žiadosť uvoľnila 300 korún, v dôsledku čoho tento zjazd mal deficit, ktorý nemá kto zaplatiť.

Masaryka prijali na Žofínskom ostrove hlasnými výkrikmi: hanba, zrada! nemecký lokaj! Drtinu nepripustili k slovu a členov zjazdu vypískali.

Namôjveru, bol to dobrý zjazd! Akýsi Jefremovskij (či nie Jevrejevskij?)^[74] z Moskvy hovoril v mene Veľkorusov, vyjadril ochotu prepustiť tri štvrtiny Ruska Poliakom, Ukrajincom, Bielorusom a Židom. O ruskom národe nepovedal ani slovo. Istý Pisňačevskij, Ukrajinec z Petrohradu, požadoval polovicu Ruska pre nasledovníkov Mazepu. Ivan Koľada z Vilna si vymyslel nový osemmiliónový národ Bielorusov, ktorí pred 500 rokmi vraj boli slobodní a teraz ich utláčajú, nemajú ani jednu školu, vraj ich gniavia Poliaci aj Moskaľovia. V kráľovskej knižnici vo Viedni sa údajne nachádza celá bieloruská literatúra. Ale revolúcia im pomohla. Bieloruský národ má teraz už šlabikáre i spolok: „Zahlane solnce i nasze okonce.“ Ukrajinec Zalizňak povedal, že v Ukrajine 30 miliónov Ukrajincov nemá ani jednu základnú školu, ani jedno gymnázium, ani jednu univerzitu. Víta ďalšiu revolúciu v Rusku, ktorá vraj položí základy veľkej samostatnej Ukrajiny. Vláda údajne zobrala Ukrajincom univerzity v Kyjeve, Charkove a Odese, ale samozrejme, budú im vrátené. Vláda vraj v Charkove porušťuje, rovnako aj v Odese.

Ale toto hovorili zelenáči, mladí starci s chladným srdcom, špekulanti, a hovorili tak absurdne, že sami zhadzovali svoje idey. Napríklad študent filozofie Kudela hovoril o reforme filozofickej fakulty! Študent, ktorý možno prepadol na skúške, radí, ako má vyzerať fakulta!!! Študent práv Illek rečnil o tom, ako má vyzerať právnická fakulta! Študent — Žid Rosenzweig vyslovil želanie, aby na univerzite zrušili akúkoľvek disciplínu, študenti si vraj môžu robiť, čo chcú! A Žid Katz vyslovil názor, aby vlastne nik nebol povinný učiť sa, iba ak chce! Krásne sa vydaril slovanský zjazd s Rosenzweigmi, Katzmi a inými!

Znova prízvukujem, že ide o demoralizovaných zelenáčov. Ale čo sa dá povedať o profesorovi varšavskej univerzity Pogodinovi, keď vyhlásil: „Staré slavianofilstvo sa stalo prežitkom. Možno bolo potrebné vtedy, keď iné národy boli ešte utláčané, alebo keď ešte vôbec neexistovali. Vtedy bolo Rusko ideálom Slovanov. Ale teraz už nie je potrebné, stačí, že existujú Česi, zato v Rusku vznikol nový národ — maloruský, ktorý splodil Gogoľa — nie Rusa, ale Ukrajinca. Existuje aj druhý nový národ — Bielorusi. Všade by bolo treba teraz vyučovať maloruské a poľské dejiny.“

Aj profesor Kolissa pozdravil ukrajinskú mládež, a citoval Puškina ako autoritu v otázke ukrajinskej slobody.

Takže na tomto zjazde nezaznelo ani jediné vrúcne slovo, ani mladícke oduševnenie Slovanstvom a jeho budúcnosťou! Ani jediná zmienka o slovanských patriarchoch, prorokoch, mučeníkoch, básnikoch, dejateľoch. Vidno bolo len skostnatelosť duše, prízemnosť mysle, partikularizmus cieľov, osobné chvastúnstvo, chladný pátos mladých starcov, zastarané výmysly, frázy plytkého liberalizmu. Rosenzweig a Katz! Masaryk a Drtina! Všetko treba roztrhať a rozdeliť, na atómy! Kozmopolitické frázy! Usilujú sa o blaho ľudstva, ale blaho svojho vlastného plemena by radi uvrhli do atomistického chaosu! Prekvapuje azda, že Masaryka a Drtinu dávajú do daru Nemcom pražské akadémie?^[75]

A česká žurnalistika sa správala k tejto orgii židovstva a ukrajinstva bezcharakterne a blahosklonne.

Kdeže boli vtedy Slovania z Národných listov, skvelý Holeček, rusofil Servác Heller, kde bol úprimný Slovan Prokop Grégr? A kde bol pán Kramář? Pri tejto politike roztržky a divokého nihilizmu, keď sú hlavy také prázdne a um halucinuje, mimovoľne sa vybavujú v mysli Homérove slová (v preklade vášho milého Gnediča):

Ale mladým pánom a ich prísnym realistickým vodcom sa Homér bude zdať, samozrejme, „nemoderný“, „reakcionár“ ak nie „klerikál“. Napriek tomu Homér je večne mladý, hlboký a pravdivý veštec generis humani! Oni ho, pravda, nečítajú. A starému Pogodinovi — pokoj večný a sláva medzi Slovanmi, ak ho, samozrejme, neroznesú na svojich krivých, zošľapaných opätkoch neúspešní študenti, pokrokári a nevzdelaní slavianofili.

Približuje sa však už 12. júl, keď sa má v Prahe konať slovanský zjazd. Modlime sa bohu, nech osvieti um a zohreje srdcia účastníkov, aby sme sa nedožili ešte aj tretieho fiaska. Dosť bolo trpkých rozčarovaní! Je už najvyšší čas, aby nad Slovanstvom konečne zažiarilo slnko rozumu, cti, jasnej mysle a dobrého citu.

V-skij