ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„M. V.“, 1908, č. 68, 21. marca (3. apríla), s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Obštrukcia proti novému rokovaciemu poriadku, ako som už písal v týchto skromných listoch, nebola úspešná. Chorvátski vlastenci neprišli na pomoc, majú dosť práce doma. Chorvátsky snem rozpustili skôr, než sa stačil zorganizovať. Peštianski politici by veľmi radi vyvolali v Chorvátsku povstanie, aby mohli vyhlásiť stanné právo a obsadiť krajinu vojskom. Ale vodcovia chorvátskej opozície vyzývajú národ, aby zachoval pokoj. Najsmutnejšia je u Chorvátov nenávisť Starčevičovej strany^[16] voči vlastným Srbom. Riadia sa dogmou: V Chorvátsku nežijú Srbi, len Chorváti. Ale veď to nie je pravda! V Chorvátsku tvoria asi tretinu obyvateľstva pravoslávni Srbi. A v Dalmácii, hlavne v Dubrovníku (Raguza), bývajú samé staré a bohaté rodiny — katolícki Srbi. Takže už ani vierovyznanie nie je neomylným kritériom chorvátskej a srbskej národnej príslušnosti. Členovia Starčevičovej strany sú v tomto smere takí istí šovinisti ako Maďari, ktorí tiež tvrdia, že všetci obyvatelia Uhorska sú Maďari. Je pozoruhodné, že chorvátska vláda vo voľbách do snemu podporovala Starčevičovu stranu proti chorvátsko-srbskej koalícii. V Starčevičovej politike znie falošný tón: či nie preto, že ich vodca Frank je pôvodom Žid?

O rozsudku proti Slovákom v Černovej máte už telegrafickú správu: 44 ľudí odsúdili na 37 rokov a 4 mesiace väzenia! Odsúdili nevinných, aby mohli zbaviť zodpovednosti úrady, žandárov a kňazov, ktorí majú na svedomí túto krutú vraždu.

Na uhorskom sneme sa dvaja rečníci mužne postavili na ochranu utláčaných nemaďarských národností: Slovák — dr. Milan Ivanka zo Sv. Martina a slávny Srb — dr. Michajlo Polit. Ivanka je mladý muž, advokát v Trnave (v Prešporskej župe); Slováci dúfajú, že sa vypracuje na veľkého bojovníka za národ. Na dr. Polita si zaiste spomínajú aj v Rusku z čias Moskovskej národopisnej výstavy v r. 1867. Obaja rečníci vynikajúco a hrdinsky obhajovali nemaďarské národy, a to je medzi zúrivými šovinistami veľká zásluha.

V Uhorsku sa čoraz väčšmi roznecuje nenávisť voči nemaďarským národnostiam, hlavne v novinách. Ale medzi Maďarmi počuť aj hlasy vyzývajúce k zmiereniu národov pre spoločný boj proti Viedni. Napríklad poslanec Molnár vo svojej reči proti zmene rokovacieho poriadku vyjadril dávnu myšlienku ušľachtilého Maďara Lajosa Mocsáriho, že vojna na dvoch frontoch — proti Viedni a proti národnostiam nemá zmysel, preto treba dať národom určité práva. Podľa Michajla Polita by to mali byť tieto práva: Zaokrúhlenie volebných obvodov podľa národností; v nemaďarských župách uznať materinskú reč za úradnú a vyučovaciu. Národy by sa s tým naozaj uspokojili. Vytvoril by sa akýsi modus vivendi^[17] namiesto terajšieho pekla, v ktorom Maďari siahajú na život národov, obcí, cirkví, rodín i jednotlivcov.

Zatiaľ sú to, pravda, len pia desideria;^[18] nechajú sa unášať šovinizmom a Uhorsko je dejiskom násilia vo všetkých oblastiach verejného života.

V Predlitavsku vznikol malý Kulturkampf.^[19] Profesor kanonického práva na Univerzite v Innsbrucku, pokrstený žid Warmund, vo svojich prejavoch, prednáškach a knihách útočil na hlavné katolícke a niektoré kresťanské (spoločné) dogmy (napr. učenie o sv. Trojici, o nesmrteľnosti duše) a urazil tým pápeža, ktorý bojuje proti takzvaným modernistom. Toto pobúrilo rakúskych katolíkov a stranu kresťanských socialistov (dr. Luegera). Zato Warmunda sa zastávajú všetky noviny sympatizujúce so Židmi; česká liberálna tlač nie je výnimkou. Táto vec by sa dala urovnať. Ale zamiešal sa do nej pápežský nuncius na cisárskom dvore knieža Granito di Belmonte, ktorý žiada baróna Aehrenthala, aby odvolal Warmunda z katedry rímskeho kanonického práva. Vyvolalo to rozruch: Rím vraj zasahuje do vnútorných záležitostí Rakúsko-Uhorska! Proti nunciovi vystúpil dokonca aj konzervatívny klerikál knieža A. Lichtenstein, hoci zároveň priznával, že Warmund, ktorý si dovolil rúhať sa bohu, nemôže byť naďalej profesorom katolíckeho kanonického práva.

Neviem, ako sa táto vec urovná, je však poburujúce, že sa do nej najviac miešajú Židia. Veď kresťanský svet sa nemieša do sporov rabína Maimonidesa s rabínom Ben Akibom o tom, čo je pre Leviatana chutnejšie: pečienka z filé, alebo zo stehna? Keď sa medzi sebou hádajú dvaja kresťania, Židia sú hneď pritom, aby všetko otrávili jedom svojho zvráteného bohorúhačstva! Že sa do tejto čisto nemeckej záležitosti zamiešali aj českí realisti a liberáli, je podmienené ich duševným otroctvom voči všetkému, čo je nemecké. Oni aj cítia a myslia po nemecky a nevedia odolať pokušeniu prikýchnuť na každé nemecké kýchnutie. Našťastie český ľud toto nezaujíma. Je to zdravý slovanský národ, ktorý sa tak ľahko neponemčí pre radosť svojich novinárov. Mrzutosti rímskych klerikálov nás, samozrejme, netešia, ale nikdy nebudeme pomáhať Židom demoralizovať masy a ponižovať kresťanstvo.

V-skij