Zlatý fond > Diela > Listy z Uhorska


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Listy z Uhorska

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Zuzana Šištíková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov

List č. 7

„M. V.“, 1908, č. 70, 23. marca (5. apríla), s. 4.

(Od nášho dopisovateľa)

Šovinistická politika v Uhorsku sa nazdáva, že založenie osobitnej emisnej banky v krajine je vážny krok k samostatnosti Maďarov. Aby dieťa neplakalo, dovolili mu pohrať sa s bábikou — bankovou komisiou v parlamente, ktorá má 21 členov. Je to číra komédia, lebo kým existuje Rakúsko, dve veci sa v Uhorsku nevyriešia: armáda a banka. Armáda je zárukou habsburského vladárenia, banka — svetového úveru pre monarchiu. Banková komisia sa zabáva rečami, utvára subkomisie, prizýva expertov, ale k skutkom nedochádza. Sú veci, ktoré sa nedajú dosiahnuť hlasovaním, lebo ani väčšina parlamentu nedokáže na jar privolať na krajinu dážď.

Strašné čo len pomyslieť, koľké milióny sa vydávajú na politické zábavky. Napríklad revízia rokovacieho poriadku nie je nič iné ako zábavka, a zatiaľ sa už mesiac preťahuje, a ešte sa pol mesiaca pretiahne, takže náklady na snem za ten čas narastú do troch miliónov korún. Ale to sú len kvietky, jahody sú inde: Politické súdy požierajú ešte väčšie sumy a komuže prinášajú úžitok? A tomuto sa hovorí konštitučná politika, konštitučný život!

Knieža Bülow cestuje do Viedne riešiť balkánsku otázku. Ide o ruský návrh riešenia macedónskych reformných opatrení. U nás sa tohto návrhu boja, lebo vraj ohrozuje prioritu Rakúska na Balkánskom poloostrove. Napäto sledujeme, ako sa u nás vyvinie slovanská myšlienka. Celé roky sa nám srdce zalievalo krvou, keď sme počúvali správy zo slovanského severovýchodu a juhovýchodu. Konečne prišiel teplý lúč a dcéra Jairova[20] sa prebúdza, nebola mŕtva, iba spala. Odkiaľ sa vzali takí ľudia ako Alexander Bašmakov, ktorý tak skvele vyvrátil tvrdenie generála Volodimerova,[21] tohto úbohého adepta českých protislovanských realistov? Zapôsobil ako balzam na naše duše. Bašmakov v starých slavianofiloch obhájil celú slovanskú vec, celý náš život, našu budúcnosť. Nech je prekliaty ten, kto sa opováži nepriateľskou nohou pristúpiť k pamiatke Aksakova, Pogodina, Chomjakova, Dostojevského (v jeho výslednom mysliteľskom prejave), k činnosti slovanských výborov,[22] ktoré vysoko dvíhajú zástavu slovanskej pravdy, k spomienkam na Moskovský národopisný zjazd[23] v r. 1867.

V týchto bodoch nesmie nastať nová reforma, pravdu nemožno reformovať, je večná a neotrasiteľná ako Elbrus. Noví stúpenci celoslovanskej jednoty môžu kráčať nielen po stopách starých prorokov a hrdinov slovanskej myšlienky. Nový zjazd[24] musí mať pevné praktické vzťahy k všetkému, čo sa v minulosti urobilo. Druhý zjazd ani nepotrebujeme. Bojíme sa nových myšlienok. Či môže niekto v teórii objaviť niečo hlbšie ako to, čo objavil už predtým Pavol Šafárik, Adolf I. Dobrjanskij, Ľudovít Štúr, Danilevskij, Čerkasskij (Bulharsko)! Nech sa sústredia na prax, tam sa dajú získať zásluhy, to je aréna pre novátorov! Neškodilo by postarať sa o literárnu vzájomnosť, o spoluprácu v predaji kníh. My sa napríklad ani za ťažké peniaze nemôžeme dostať k ruskej knihe, ani len k Puškinovi, Turgenevovi, Gogoľovi. A naše publikácie si nezískajú v Rusku ani troch predplatiteľov.

U nás na Slovensku je nové to, že sa zvyšuje počet Maďarov, ktorí sa osmeľujú uznávať nemaďarské národnosti. Doteraz to bol iba Lajos Mocsary. Ach, bože, keby sa len naša politická situácia trocha zlepšila! Hneď by sa u nás objavil život, plný sily, ducha a nádeje.

V-skij


[20] Dcéra Jairova — podľa legendy Kristus ju vzkriesil z mŕtvych; Vajanský však naráža aj na vlastnú báseň Jairus datovanú 17. 4. 1906, v ktorej k Jairovej dcére pripodobnil slovenčinu.

[21] Tvrdenie generála Volodimerova — profesor vojenskej právnickej akadémie V. M. Volodimerov bol jedným z teoretikov neoslavizmu, buržoáznej koncepcie pokúšajúcej sa vypracovať nový názor na vzťah Ruska k zahraničným Slovanom, odlišný od slavianofilského. Jednou zo zásad neoslavizmu bola myšlienka o nevyhnutnosti dohody s prívržencami poľskej národnej idey — kompromisného riešenia rusko-poľskej otázky. V článku Všeslovanský zjazd V. M. Volodimerov ostro kritizoval činnosť slovanských spolkov v Rusku (článok vyšiel na jar 1908 v novinách Birževyje vedomosti).

Konštatoval, že ruská verejnosť nemá dôveru k rozličným slovanským organizáciám v Rusku. Za hlavnú príčinu tohto postoja považoval „polooficiálny charakter spolkov“ a za ďalšiu „ich orientáciu, ráz“. Podľa Volodimerova „vyvolalo ich slavianofilské hnutie a doposiaľ mu zostali v mnohom verné. Táto okolnosť je príčinou nielen ľahostajnosti zo strany verejnosti, ale aj istej dávky nesympatií. Slavianofilské heslo ,pravoslávie, samoderžavie a národnosť‘ nikdy nemalo dostatočnú odozvu medzi verejnosťou a ako program sa ukázalo nevhodné aj pre vnútorné použitie; pre oblasť vzťahov so zahraničnými Slovanmi jeho záporný význam je sám osebe jasný“.

Proti neoslavizmu i samotnému Volodimerovi viedli vášnivú polemiku práve Moskovskije vedomosti, v ktorých boli uverejnené články A. S. Budiloviča Slavizm staryj i novyj (29. 3. 1908), Raznovidnosti slavizma (30. 3. 1908) a Neoslavizm (1. 4. 1908). O neoslavizme pozri L. P. Laptevová: Vývoj ideje slovanství v Rusku v 19. a na počátku 20. století, Slovanský přehled 1968, č. 4, s. 308. (L)

[22] K činnosti Slovanských výborov — Slovanské výbory v Rusku boli organizácie, ktoré udržiavali spojenia so zahraničnými Slovanmi, poskytovali im hmotnú podporu pri kultúrnych podujatiach a pod. Prvý výbor — moskovský — vznikol roku 1858, za ním nasledovali petrohradský, kyjevský a odeský. Výbory, ktoré vznikli neskôr, zmenili sa na slovanské dobročinné spolky. Podrobnejšie S. A. Nikitin: Slavjanskije komitety v Rossii, Moskva 1960. (L)

[23] Moskovského etnografického zjazdu — zjazd je podrobne opísaný v literatúre: N. A. Popov — Vserossijskaja etnografičeskaja vystavka i slavjanskij sjezd 1867; K. Kazbunda — Pouť Čechů do Moskvy a rakouská diplomacie, Praha 1924; M. Prelog — Pouť Slovanů do Moskvy roku 1867, Praha 1931; S. A. Nikitin — Slavjanskije komitety v Rossii, Moskva 1960, s. 156 — 259. (L)

[24] Nový zjazd — myšlienka zvolania slovanského zjazdu vznikla v Rusku roku 1907, keď magister občianskeho práva A. A. Borzenko z Odesy navrhol venovať 100 000 rubľov na periodické slovanské zjazdy. V ruskej tlači v súvislosti s tým vypukli búrlivé spory. Vysvitlo, že idea zjazdu má prívržencov len v centre. Ľavicové strany sa o ňom vyjadrovali ako o zastierajúcom manévri, ktorý môže len skomplikovať riešenie vnútorných problémov Ruska. Pravicové strany ho pokladali za želanie niektorých vládnych kruhov upevniť upravený vládny systém pomocou styku so Slovanmi. Rakúski Slovania prijali myšlienku zvolať zjazd kladnejšie. Za jeho základné zásady postulovali neoficiálnosť, nestraníckosť, neposudzovanie politických otázok, účasť zástupcov všetkých slovanských národov — vrátane Poliakov. Zjazd začal organizovať petrohradský Klub obščestvennych dejatelej; pre tento účel sa utvoril aj spolok Slavjanskaja vzaimnosť.

Ľavicová tlač sa správala k zásadám zvolania zjazdu nedôverčivo. Noviny Ranneje utro 12. 3. 1908 napísali: „Hovorí sa, že zvolanie zjazdu pre riešenie úloh v oblasti kultúry je možné. Je to však len sebaklam a nedorozumenie. Situácia je taká, že v súčasnosti sa nijaký slovanský zjazd nemôže odvrátiť od politiky… Zamýšľaný zjazd nielen že nemôže, ale sa ani nesmie uhýbať pred politikou. Nastal čas, aby sa vysvetlilo, či majú Slovania spoločné politické ciele, alebo sú to len sny slavianofilov.“ Mnohé tlačové orgány hodnotili myšlienku zjazdu ako ďalšie vzplanutie panslavizmu. (L)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.