ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Poloha Kány je veľmi krásna. Zpomedzi olivových a figových stromov vyzerajú biele domy, uprostred nich stojí vysoký, čiernou škridlou pokrytý kostol. Sosadol som pod vysokým múrom kláštorného dvora. Klepot kamenárov a murárov oznamoval nám, čo sa vo dvore deje. „Tu sme akiste zle natrafili,“ poznamenal som priateľom. Lež sklamal som sa. Pater Egydius Geissler hneď zanechal prácu a pomáhal sakristianovi prichystať omšové rúcho.

Kostol je na mieste domu, v ktorom Kristus so svojou Matkou a učedlníkmi na svadbe bol a vodu na víno premenil. Na prostriedku kostola, v románskom slohu postaveného, je kaplna. Niekoľko schodmi sa síde do nej. Toto je miesto zázraku. Tu som videl džbán s nápisom: „Vera imago hydriae Coloniensis“. Dľa vysvetlenia pátrovho tento džbán je facsimile pôvodného džbána, ktorý sa nachádza v Kolíne nad Rýnom. Ondrej II., kráľ uhorský, odniesol posledný džbán. P. Geissler nám ukázal aj najstarší žídovský nápis, tiež staré peniaze z rozličných dôb rimských cisárov, ktoré boly v Káne vykopané.

Z Kány pochodil Nathanael. Na mieste jeho rodného domu stojí pekná kaplna.

Po raňajkách obzrel som si kostol aj z vonku. Kamenári a murári práve dostavovali prúčelie kostola a sklepili pútnický dom. Nechtiac ďalej zdržovať P. Geisslera v jeho prácach, rozlúčil som sa s ním a pomedzi kaktusové ploty záhrad dostal som sa na rovinu Battauf. Poneváč sme ešte na obed chceli byť v Nazarethe, odrazili sme sa chodníkom na kopce okolo Nazarethu ležiace. Z nich som videl Nazareth od severnej strany s domami stupňovite stavanými.

Popoludní treba bolo rozhodnúť, ako sa dostaneme do Jeruzalema. Najpohodlnejšie bolo by bývalo vozmo nazpät do Haify, odtial loďou pod Jaffu a železnicou do Jeruzalema. Lež nebolo nám po vôli vracať sa tou samou cestou, ktorou sme prišli. Po brehu Stredozemného mora ísť do Jaffy tiež nebolo radno. Koňmo cestovať odhováral nás jeden stolár, prišlý cez Jaffu do Nazarethu. Obával sa, že to nevydržíme.

Pochybnostiam urobilo konec zvonenie na odpoludňajšiu pobožnosť. Šli sme do kostola. Po pobožnosti sme sa rýchle rozhodli. Predstavený hospicia dodal nám chuti ísť koňmo do Jeruzalema. Sluha obstaral kone. Pohoniči priviedli ich ukázať nám, a hneď zjednali sme sa na 70 frankov za cestu.

Nato som prezeral mappu, aby som zvedel, kadiaľ ma povedie skromný Arab.

Keď už bolo isté, že 16. júla ráno odídeme do Jeruzalema, rozkázal predstavený domu pre nás upiecť sliepku a iného mäsa na cestu. Ku pečienkam pridružily sa vajcia, syr a chlieb. Smäd malo zahnať dvojaké víno. Túto stravu sme si uložili do vačkov. Zabezpečený proti hladu a smädu, posmelený oduševnejúcimi slovami predstaveného domu, s dôverou som hľadel v ústrety ceste a plný očakávania šiel som na odpočinok.